Na Závlčie sa nechodí každý rok a je tam vždy fajn atmosféra s ľuďmi, ktorí na takúto akciu patria. A tak som rád prijal pozvanie na od trampských samotárov zo Závlčia: Pitkina, Láďa a Sivku s manželkami Buťkou, Gitkou a Táňu. Láďo zároveň oslavoval svoju 40-tku.
Vzhľadom na zmeny autobusových spojov a všeobecný chaos, ktorý autobus kde zastavuje, som mal šťastie na šoféra, ktorý mi zastavil aj v Hradišti, hoci zastávku má len vo Vesteniciach. Aspoň som dobehol čas strávený neplánovanou pauzou v Prievidzi. Uvažoval som síce aj nad stopom, ale necelých 100 km je dosť malá vzdialenosť na to, aby sa oplatilo stáť na krajnici.
V krčme nikoho, našťastie sa o chvíľu objavil Vlado zo Špačiniec aj so Zuzkou, tak sme si tie dve pivká dali spolu. Ostatní už boli na fleku, keďže Láďo sa rozhodol k oslave v piatok, aby "nerušil" sobotný potlach. Dorazili sme až potme, tak som si preventívne chytil flek na povale, zablahoželal Láďovi, rozdal darčeky oslávencom a začali se potlachovať pri gitarách dlho do noci.
Ráno ma zo spacáku vyhnalo až teplo, keď slnko posvietilo na strechu chajdy. Doobeda bolo hlavným programom sledovanie handlovčanom okolo Doda, ktorému sa nepáčil vzhľad ich spoločného tee-pee, a tak ho niekoľkokrát prestavovali. Či nakoniec výsledok zodpovedal ich predstavám, ťažko povedať...
Poobedňajšie súťaže spočívali z kolíkovej, lyží na suchu, fúrikovania a pretláčania rukou. Nemal som veľké ambície a tak ma nahovorili zapísať sa len na pretláčanie... pri tom sa aspoň sedí :-)
Počas priebehu lyžiarskych pretekov však pochybela do pavúka jedna dvojica, a tak sme sa ako "seniori" zapojili spolu so ivánskym Špricekom. Nuž, skúsenosti sa prejavili a s prehľadom sme zvíťazili aj vo finále. Tak hoci som už v pretláčaní neprešiel cez druhé kolo, placku som domov priniesol.
Z neznámych dôvodov ma zaradili do improvizovanej muzikantskej zostavy na Vlajku pri zahájení, myslím, že tam bolo dosť aj lepších muzikantov. Každopádne sme si večer dobre zamuzicírovali až kým sa ráno nebezpečne nepriblížilo.
V nedeľu mi dobre padlo, že ma Dodo zviezol do Vesteníc, kde som stihol len malé pivko a už ma autobus viezol k domovu.