Po nejakých troch týždňoch sme sa na Sihlu vrátili opäť. Síce sme znova plánovali bicykle, ale kvôli ďalším plánom a presunom sme šli autom.
Za domom vzniklo stanové mestečko, kde sa usídlili Tom, Matúš a Haluz, Dážďovka s Veverkou, ja s Jackie, trochu neskôr aj Olino s Maťkou, Šutrák s Ingou a deťmi, no a na chvíľu aj Šupák. Keď k tomu pripočítame dvoch domácich, na jeden deň Peyracovu mamku a na jeden deň Qvetku s Amom, tak nás bolo naozaj dosť.
Letovanie bolo spestrené výletom na Tomovu lúku, návštevou u Amovcov na Snohách, poniektorí bicyklovaním, poniektorí koňovaním...
Sihla je fajn, má akurát jednu nevýhodu, chýba tam seriózna kúpacia voda, čo je v lete dosť dôležité. A tak sme sa v nedeľu rozhodli premiestniť sa na Richňavu. Zhodou okolností tu vegetil u Sunny na chate aj Salamndra s rodinou. Počasie už nebolo ideálne, ale ale ešte sme si užili, v tento rok až nezvykle teplej, richňavskej vode. Jeden deň sme vyrazli aj na Sitno, tento rok vrátane obhliadky hradných zrúcanín. Dobrá správa pre vandrákov - starý prístrešok na archeologickom nálezisku, tzv. "Áčko", je zrekonštruovaný, je pri ňom aj ohnisko. Vyspia sa dvaja, traja, v núdzi aj štyria. Zišli sme do Ilije, kde nás zaujímala "stredoveká dedina", čo možno raz niečo bude, ale teraz tam stojí jedna úplne novodobá chatka (ktorá sa dá u p.Ľuptáka prenajať), jeden starý vojenský hangár a dve latríny. Každopádne, keby o to išlo, dá sa flek vybaviť aj na nejakú akciu, alebo menší tábor. Odporúčam obrátiť sa na p.Ľuptáka v Iliji (krčma na konci dediny, po zelenej značke), alebo u Joža Šteffeka - Zelinkára v Štiavnici.
Túru sme zavŕšili práve u Ľuptáka v krčme, kde nás zastihla prietrž mračien. Možno aj dobre, lebo neviem, ako by sme to ešte pešo došli nazad cez Podsitniansku a Piarg. Tak sme využili výdobytky mdernej techniky a Salamandra nás zachránil, keď nás na dvakrát stiahol autom na chatu.
A keďže vypadalo, že počasie sa definitívne zopsuje, tak sme sa vo štvrtok rozhodli pre organizovaný ústup a rozišli sme sa každý vo svoju stranu.