Tento rok vyšiel sviatok 15.9. lepšie ako vlani. Na piatok. A teda som sa mohol už vo štvrtok postaviť na stopa bez rizika, že nepôjdu kamióny ako minulý rok, keď som zúfalo trčal na krajnici počas sviatočného dňa.
A tak s medzistanicami Žiar nad Hronom, Nitra a Uherský Brod som už po necelých 9 hodinách vystupoval z auta na diaľničnom exite 56 Soutice, neďaleko Zruče nad Sázavou. Deň navyše som chcel využiť na vandrík po Sázave. Popri Želivke som zišiel do údolia, prebrodil ju a na druhej strane na okraji lesa zabivakoval, keď ma prichýlila útulná poľovnícka búdka.
Ráno bolo ako vymaľované, tak som ešte pred raňajkami a hygienou fotil, aj tak bolo všade plno rosy. Keď trochu obschla, mohol som sa vydať na cestu. Moja predstava o príjemnej chôdzi popri brehu sa rýchlo rozplynula pri prvom hustom poraste netýkavky. Bez mačety som to vzdal po pár desiatkach metrov a udelil si prvú niekoľkostometrovú obchádzku. Ďalšia nasledovala vzápätí, keď až do vody spadali prudké skalné zrázy. Zobral som to teda vrchom, avšak výhľady stáli za to. No akonáhle človek stratí rieku z dohľadu, ľahko stratí aj orientáciu, či pojem o teréne. Keď som pomedzi nejakú chatovú osadu opäť schádzal do údolia, bol som ešte len naproti Čížovu a nie, ako som sa domnieval pri Mařanovom mlyne. K nemu ma čakal ešte hodný kus cesty po úzkom chodníčku kľučkujúcom v ješovom a vŕbovom brehovom poraste. Pre spestrenie bola žihľava...
Minul som Mařanův mlýn s areálom detského tábora, prekročil chránený Štěpánovský potok a ponad ďalšie (akési ? nepamätám) chránené územie vystúpal na kopec.
Pod ním sa Sázava stáča skoro naspäť k diaľnici a tak som to rád zvrtol smerom na Posadovský mlýn. Tu som sa dal zviesť nevinne vyzerajúcou lesnou cestičkou, ktorá skončila v ťažko preniknuteľnej mladine, kde bol postup ešte okorenený starým oplôtkom. Keď som sa konečne vyšplhal na rúbaň, z ktorej som sa mohol rozhliadnuť do krajiny, tak som zistil, že v smere môjho plánovaného postupu sú dve hlboké údolia. Povedal som si, že múdrejší ustúpi a zvolil som ďalšiu obchádzku po asfaltke do Soušic. Moje nádeje, že tu nájdem otvorenú občerstvovňu sa nenaplnili. Krčma 0, obchod 1, aj ten zavretý. Tak som scedil poslednú vodu z fľašky a zbehol zas k Sázave. Mojím ďalším kontrolným bodom bola Kácovská tvrz. Popis v mape hovorí o "tvrzišti, které se zachovalo na ostrohu nad Sázavou, oddělené od roviny příkopem vytesaném ve skále". Chodník smerujúci hore som si vybral správne, hoci som trochu zapochyboval, keď som po 20 metroch lezenia štvornožky objavil na úpätí skaly zapustené istiace body, skoby, kruhy a označenie lezeckých ciest. Ďalší postup v dvojkovom až trojkovom teréne som aj s batohom ako tak zvládol a mohol som sa kochať výhľadom na údolie Sázavy.
Potom už len pár fotiek, temer rozthnuté lýtko na pahýli stromu, prekonanie jednej rokliny a vošiel som do mestečka Kácov. Zneužil som vymoženosti civilizácie, dal si obed v reštaurácii a autobusom sa premiestnil do miesta konania akcie - Církvic. Medzipristátie v Uhlířských Janovicích som využil na spláchnutie prachu z hrdla.
K samotnému Trapsavcovi ťažko niečo písať (priebeh a výsledky sú zverejnené v rôznych trampských tlačovinách a na webstránkach organizátorov aj iných účastníkov) - chodím tam vždy rád, lebo sa stretnem s ľuďmi, ktorých inak nevidím, ako je rok dlhý. Okrem toho navštívim zas iné miesta a je to fajn.
Tak si pozrite fotky a odporúčané súvisiace linky.