- za info podklady ďakujem Hanke
[FOTO] - Haluz a D'Ady
máj 2007
Festival trampských písní v Horním Jelení sa koná pravidelne posledný májový víkend. S päťročnou prestávkou bol teraz už 32.ročník. Takže žiadne zvadlá pre nás nebolo netreba. Napriek tomu nás Fred pozval na túto akciu už na čechoslováku vlani pod Korlátkom a informácie sledujeme aj na webe K.F.T.P.
A hlavne - už sme s Jackie v Jelení boli, pred 17 rokmi... Dávnejšie sme aj spomínali, že Haluz by si už tiež "zaslúžil" zažiť takú atmosféru. & kopa iných dôvodov, napr. že tam bude hrať Pekaringo, atď. spôsobili, že sme v piatok večer nahádzali do auta vandrácko-festivalovú výbavu, nejaké darčeky pre kamarátov a Severky, CD-čka, a iné zbytočnosti vrátane jedla.
Necelých 400 km za volantom mi nemôže pokaziť náladu, navyše som zvolil trochu dobrodružnú, ale milú a peknú trasu cez strednú Moravu - Hanú na Svitavsko. Táborisko na miestnom plážovom kúpalisku sme našli bez problémov a po chvíli rozhliadania sa v dave pri ohni som zbadal aj prvých známych - Hanku a Pedra. Keďže sa blížila búrka, postavili sme prv bivaky a potom sme sa vrátili k ohňu. Prv som si však ešte zbehol pre zavlažovač hrdla do bufetu pri vchode. Pri ohni som už zamieril priamo k lavičke, kde už sedelo kompletné Pekaringo a Špricek bol len kúsok odtiaľ.
Búrka, ktorá zúrila o pár kilometrov ďalej, nás len tak štrajchla a tí, ktorých neodohnala úplne, ju družne prespievali pod plachtou krytého pódia. To už bola noc, kapely šli spať, pódium sa zmenilo na nocľažisko a my sme ešte hodnú chvíľu debatovali a spievali. Pahorok pahreby sálal na chrbát a ja som sa osobne spounal s Krokodýlom z TK. Pri zaspávaní som ešte vnímal akési vzdialené chlapské chrápanie a plačúce dieťa v neďalekom stane. Mamina sa držala statočne a zdržala sa príliš hrubých výrazov na adresu svojho potomka. Tí potomkovia boli vlastne dvaja a zobudili nás prakticky na svitaní... Ale čo už, ak vstaneš o hodinu skôr, má deň zrazu 25 hodín. Tak.
Samotné súťažné predkolá skupín sa začínali o desiatej a tak sme sa v tábore zdržali len na hygienu, raňajky a pokec s kamarátmi, ktorí sa liahli z plátených ulít stanového mestečka. Poniektoré otrlejšie povahy sa boli okúpať v nie príliš vábnej vode. Uličkami Horního Jelení sme sa preplietli do miestnej Sokolovny. Organizátori sa zdanlivo chaoticky motali hore-dolu, Hanka a Hombre sedeli vonku pri bufete. Tak sme sa k nim pridali.
Jackie a Haluz potom zaujali miesta v hľadisku, ja som sa usídlil na balkóne, kde sedela ctená porota a Hombre s Krokodýlom mali na starosti Archívy tramských osád a piesní. Výhľad som mal dobrý, hoci polohu trochu nepohodlnú. Keď sa mi však chcelo, mohol som sa poprechádzať a nikoho som nerušil. A okrem toho som využil každú prestávku na občerstvovaciu prechádzku, spojenú s komzumáciou piva a fajčením na čerstvom vzduchu. Nakoniec, robila tak väčšina publika...
Príjemné boli stretnutia s kamarátmi, ktorých človek nevidel celé roky, ako napríklad muzikanti s chrudimskej Chrpy, alebo bývalý člen trnavskej kapely Kántryči, ktorých sme tu stretli naozaj dávno. Alebo Drobka a Kounickýho Kida z oslavskej party, alebo Freda z Paběrek a ďalších, ktorí s ním v ten víkend vandrovali a Hoba z Trampskej konferencie a ... a ... a iných. Rovnako milé, ako spoznať kamarátov nových.
Vystúpenia kapiel som sledoval pozorne. Nie som však od toho, aby som ich hodnotil, na to tam bola porota. Osobné dojmy si však dovoliť môžem - moji favoriti okrem Pekaringa :-) boli zhodní s názorom poroty, hoci u niektorých boli výkony rozdielne v predkole a vo finále. I najlepšie odspievaná Niagara sa mi v predkole vôbec nepozdávala, asi som si zvykol... Nuž a najlepšieho gitaristu a najlepšiu speváčku som asi prespal (?), lebo ma nijako neupútali a tak výsledky boli pre mňa prekvapením.
Trochu napäto sme čakali na vyhlásenie najvzdialenejšieho účastníka. Počas prestávky sme sa vonku rozprávali s partiou mladých z východného Slovenska - Snina, Vranov, snáď aj Košice. Pri vyhlasovaní však neboli a neohlásili sa ani v nedeľu ráno pri sťahovaní vlajky a zakončení. Možno ani nespali na táborisku. Tak Fred usúdil, že najďalej je do Hronseka a vyzval ma, aby som si prišiel prevziať cenu. Ďakujem, i keď tak celkom som si ju nezaslúžil... Ale to som odbočil.
Pozornosť publika počas finálového večera udržiavalo aj losovanie naozaj hodnotnej tomboly, takže zo sály odišlo len minimum ľudí. A možno aj preto, že večer sa dážď snažil osviežiť rozpálenú zem.
Keď už bolo po všetkom, ľudia sa pobrali do tábora. A to už bolo chvalabohu hodinu po polnoci. Poniektorí ešte vytiahli nástroje a zábava pokračovala skoro do svitania.
Ráno už opäť svietilo slnko a nikomu sa nejako extra nechcelo baliť. Avšak do stiahnutia festivalovej vlajky a oficiálneho ukončenia akcie sme to nejako stihli. Veci už boli v aute a pred odchodom sme si ešte sadli najesť sa. No, v podstate naraňajkovať... A ešte tam sedelo pár kamarátov, tak sme kecali, potom si prisadlo Tíno s gitarou, tak sa aj hralo a spievalo. Dal som sa ukecať na pár slovenských pesničiek, ktorými som zachránil česť slovenského trampingu a potom sme vyrazili k domovu.
Po necelých šiestich hodinách nás privítala Zvolenská kotlina prietržou mračien a krčma v Hronseku vyprážaným syrom a pivom.
- oficiálna "tlačová správa" od Freda