27.-29.júla 2007
Tu si s dovolením vypomôžem článkom, ktorý som zbastlil do Severky. Ono, napísať o jednej akcii dva články nie je zrovna ľahké. Takže:
Potlach k 55.výročiu trampskej osady je už spoločenská udalosť. Takže šup do vyžehlených maskáčov a hor sa do Dražoviec pri Nitre, kde slávila T.O.Čierny trojuholník. Info na zvadle upozorňovalo, že miesto na parkovanie je max. pre osem áut. To ma znekľudnilo, čo keď nebudem mať kde parkovať ??? Pochybnosti sa rozplynuli hneď po príchode, na vymedzenom plácku stálo len jedno vozidlo a pri ohníčku sedelo desať postáv. To bol piatok večer... V sobotu sa už ľudia pomaly trúsili, tvorili sa hlúčiky, "potlachovalo sa", z kotla zavoňal guláš, zo súdka penou zasyčalo pivo. Pár nenaročných súťaží spestrilo popoludnie. Okrem toho sme si s Jackie odbehli (pár sto metrov) pozrieť sa na slávny dražovský kostolík. Nakoniec (už len) dvaja členovia osady - Old Sheriff a Long Bill privítali pri sobotňajšom slávnostnom ohni okolo stovky prítomných, kam treba zahrnúť aj starostu obce, miestnych urbárnikov, hliadku mestskej polície a hasiča s polievacím autom. Oheň vzplanul a ožiaril steny kameňolomu, tzv. grisovej bane. Dlho do noci sa debatovalo a hralo, krátky dážď sme zaplašili celtami a pršákmi. V nedeľu nastal zas tropický deň a tak, keď slnko osušilo rannú rosu, zaprášilo sa trampom pod nohami a flek osirel...
Čo dodať ? Históriu T.O.Čierny trojuholník sme už uverejnili v Severke , môžete si pozrieť v č.3/2002 - pri príležitosti 50.výročia. Tak len pár postrehov - najprv hádam tie, čo ma naladili do tmavších tónov - očakával som omnoho väčšiu účasť (nie, nemám rád veľké akcie, avšak aspoň z nitrianskych trampských kruhov by sa žiadalo...), a určite by som uvítal viac trampského dorastu a poteru. Ale to je, zdá sa, dlhodobý nitriansky problém na rozdiel od východu, kde som pri posledných akciách zaznamenal pomer detí k dospelým snáď 1:1. No a na záver radšej niečo pozitívne - pekné miesto (hoci bez vody), dobrá muzička v podaní rôznych jednotlivcov, ale aj členov kapiel Hladujúci Zubri, Meňhartovci, Domovina a novej (?) Cencúľovej zostavy Kitchen Grass. A hlavne - tak sa stretnúť po rokoch s ľuďmi, ktorých som nevidel dlho, dlho... Radosť z toho, že ešte stále chodíme, aj keď naše cesty majú iný smer.
