17.-19.augusta 2007

40. výročie spriatelenej "hadej" osady nie je len tak udalosť, ktorá by sa dala obísť mlčaním. Navyše, keď priamo v osade, či medzi spriaznenými dušami máme dosť kamarátov, ktorých človek vidí maximálne raz do roka. A tak sme s Jackie naplánovali do letného kalendára aj dátum ..... a miesto "Sedem smädných prameňov".

Po vystúpení z Horehronca v Košiciach sme veru smädní boli, ale už sa cvalom zvečieravalo a my sme si potrebovali odchytiť spoj na Horný Bankov. Nuž sme hodnú chvíľu stepovali na zastávke, aby sme vyčíhli ten správny. A že správny bol sa potvrdilo, keď doňho po trase pristúpil Šerpa. Kupodivu na Bankove funguje krčma, tak sme dlho smädní nezostali. Nezdržali sme sa však dlho, lebo nás čakala ešte slušná štreka. Do lesa sme sa ponorili ešte za šerého šera, ale keď sme odbočili z cesty do hustejšieho porastu, bolo načim vytiahnuť baterky. To už nám ale Šerpa so svojimi dlhými nohami zmizol v diaľke. Síce mu to bolo houby platné, keďže hneď na prvej rozdvojke špatne odbočil, ale to sme ešte nevedeli. Spravil si síce obchádzku a na flek dorazil poškriabaný a doudieraný, ale podarilo sa mu to. Však je to veľký chlapec...
My sme sa vedno štrachali po trase Vlčkovho pochodu, pri starom dube sme zahli doľava a potom už len vyčkávali, kedy prejdeme poslednú lúku. Cesta sa zdala byť nekonečná, ale po nejakých dvoch hodinkách sme pomedzi stromy zazreli ohne a začuli vravu a gitary. Ešte sa premotať cez húštiny okolo fleku a už sa môžeme zvítať s kamarátmi. Les bol plný stanov a prístreškov, my sme však potrebovali nájsť pár vhodných stromov na zavesenie našich hamák. Po chvíľke hľadania som ich našiel. Vlastne NEpár, keďže sme sa zavesili obaja jedným koncom o ten istý strom. Ešte pre istotu protidažďové opatrenia v podobe plachty nad ležovisko a mohli sme zbehnúť ku kuchynskému ohňu na kus reči.

Ráno sme sa ešte hojdali, keď už bolo slnko vysoko a na flek prichádzali ďalší a ďalší ľudia. Potom tradičné rituály - cigaretka, káva, raňajky a poflakovanie sa po fleku. Tu prehodíš slovko-dve, tam sa pristavíš, tu pokecáš. Ani nevieš ako prebehne pol dňa a začína slávnostné zahájenie potlachu a vyhlásenie denných súťaží. Zapojiť sa je tak trochu povinnosť, najmä keď má človek obhajovať placku z predchádzajúceho potlachu. No tentokrát to nevyšlo, zálesácky viacboj aj rytierske súboje boli nad moje sily a do "bandy v kruhu" som sa pre istotu nezapojil. Nechcel som prísť k úrazu... Jackie sa tiež nedarilo, ale ako sa vraví "nie je dôležité zvíťaziť"...

Na súmraku sa dôstojne zapálil oheň, šerif Zuzanka predstavil všetkých členov a čestných členov osady, v skratke históriu osady, spomenul aj tých, čo už odišli na svoj posledný vander a odovzdal placky za denné súťaže. Potom sa už narazili sudy a rozprúdila sa voľná zábava, spestrená súťažou "o najobjemnejšieho pupkáča". Dlho do noci sa spievalo, v skupinkách debatilo, či len tak čumelo do ohňa.

Raz však treba ísť spať a potom ráno vstať a zbaliť sa, rozlúčiť. Bežať na autobus a vlak, cestovať domov, pretože je nedeľa večer.
Nuž sme tak i urobili...

[FOTO] - myself, Tik & T.O. OSA