4.-6.januára 2008

Asi historicky prvá Šerpova akcia na Jufemu, kedy sa na flek vôbec neprišlo...

Ale poďme po poriadku. JUFEMA je chajda v Štiavnických vrchoch, južne od Banského Studenca, ktorú kedysi pred viac ako 20 rokmi postavili kamaráti JUlo - FEro - MAroš z Krupiny a tak vznikla JUFEMA. Malý priestor obostavaný kameňmi, s pieckou a miestom na spanie pre pár ľudí. Šerpa sem už mnoho rokov organizuje malý zimný vandrík.

Tentokrát padol návrh neísť z Krupiny ako obvykle, ale začať od severovýchodu. Tak sa vo Zvolene stretla partia Šerpa, Amo, Ratrac, Salamandra, Čerťo, Deva, Otep a ja. Autobus nás vyviezol do Dubového. Hoci som tajne dúfal, že v takom zapadákove nebude krčma a čím skôr vypadneme do lesa, tak Šerpa mal už od kolegov zistené iné pozitívne správy. Miestnych štamgastov sme svojím vpádom zaujali, ale po chvíli sme sa včlenili do prostredia. Asi dve hodinky sme požívali a spôsobili tak radosť krčmárovi jeho obvyklou týždennou tržbou. (I tak v marci zatvára a končí... už ho to neuživí. To len ako info pre našich prípadných nasledovníkov.) Pýtali sme sa miestnych na nejaký senník, ale neporadili nič, len spomínali rozbitú lesácku chatu na Repiskách (?), ale jej lokalizácia bola viac ako neistá.
Nôckou sme vyrazili po zelenej značke, ktorú sme vzápätí stratili, aby sme ju ešte raz našli, ale ozaj na chvíľu. Keď už Sali pri ceste lesom "krivo za nosom" odmietal ísť ďalej, prehovorili sme ho ešte na nejaký krátky úsek a mali sme šťastie. Opäť sme boli na značke, na okraji veľkej lúky, rovný pľac a poruke drevo na oheň. Ten sa nám po chvíli usilovného fúkania podarilo aj založiť, čo sme mierne oslávili a opiekli si klobásku. Potom sme sa uložili na pár centimetrov snehového poprašku, ktorý pokrýval mäkkú vrstvu napadaného lístia.
"Ráno bylo stejný, ne-svá-teč-ní..." Akurát sme sa vykukľovali zo spacákov a podupkávali v mraze, keď sa objavili poľovníci. Priniesli na lúku akési pochutiny pre zver a potom sa pristavili pri nás. Takú milú konverzáciu a prístup by od zelených osôb poľovných našinec nečakal: "A zima vám nebola ?" "Ja priveziem svoju starú, aby videla, ako sa dá spať v lese!" "Tu máte čajík s medom, nalejte si!" "A čo ste si ohník nespravili, veď ste mohli hentú kopu dreva spáliť, aj hentú..." No, pokecali sme, chlapi odišli, my sme založili ohník, povarili kávy zo dva ešusy, zbalili sa a vyrazili do kopcov.

Doslova a dopísmena, lebo až na sedlo Volárska to stúpalo síce nie prudko, ale zato vytrvalo. Pre info - studnička pod sedlom bola takmer bez vody. Tu sme išli roztratení hádam na kilometri a len zo dva krát sme sa počkali. To sa stalo osudným Šerpovi so Salim, ktorí pod Caniarom zle odbočili a začali schádzať smerom na Halču. Odignorovali sme ich a pokračovali na Kolpachy, kde sme sa prešli po dne vypusteného tajchu. Zišli sme ku krčme, ktorú otvárajú až o tretej poobede a teraz bolo ešte len pol jednej... Zavolali sme krčmárovi, ale ten bol v Štiavnici na zabíjačke a nemohol prísť skôr. Deva sa potrebovala vrátiť v sobotu domov a tak nás nenapadlo nič lepšie ako ju ísť odprevadiť do mesta a tam zájsť na pivo. Zaparkovali sme v Ametyste, kde nás dostihli aj Šerpa so Salim. Štyri hodinky, čo nám vymerali do odchodu spiatočného autobusu, sme využili na teplú kávu, studené pivo, zlatistý rum a debatu s miestnym obyvateľstvom. Peter M. bol na neudržanie, v reči aj vodke... A bolo načim sa vrátiť na Kolpachy - aj s ním, veď je odtiaľ. Premiestnili sme sa šťastlivo, no v krčme to vyzeralo na "móc dobrú" zábavu. Alkohol tiekol prúdom, musicbox sa išiel rozdrapiť, ženy tancovali na stoloch a kde-tu to vyzeralo na junácku pasovačku. Ťažko sa nám odchádzalo, raz jedného, raz druhého čosi-ktosi zdržalo. Ale po nejakej hodine sme sa vymanili z toho kolotoča a vyrazili do tmy.
Začalo drobne snežiť, na kraj padla hmla a Šerpa ako vodca akcie sa tváril až príliš sebaisto. Po nejakom čase sme zistili, že sme na červenej značke do Babinej, teda úplne mimo. (prvý krát tej noci) Tak sme upravili azimut o nejakých 90° a križovali široké pláne, kde v tme a hmle veľmi niet orientačných bodov. Niekoľkokrát sme sa snažili Šerpu zvrátiť od jeho pravičiarskych chúťok (viac doprava, viac doprava...), ale definitívne sa nám to podarilo až po prekonaní niekoľkých ohradníkov a jednej tŕnitej medze. Lenže to sme už pred sebou videli svetlá Štiavnice a tak som definitívne zavelil k obratu.
Hodili sme si mincou, či ideme ďalej hľadať Jufemu, alebo zvolíme ústupovku do Antola. Padol znak, takže ideme na Jufemu. Akurát Šerpovi sa veľmi nechcelo a tak sa s verným spojencom a večným opozičníkom Salim otočili, že idú nocovať k Fazuľke na Bajtavu. Príjemných 10 km želám, chlapci...

Zvyšok by sa dal aj skrátiť. Ale naša noc bola ešte dlhá. Intuitívne som sa strafil na správnu cestu, z ktorej sa odbočuje na flek. Nie je to už ďaleko. To by sme ale nesmeli odbočiť po nesprávnej zvážnici a hľadať Jufemu na vedľajšom kopci... Po hodine pretĺkania sa v snehu hustou mladinou sme to vzdali a povedali si, že keď pojdeme po TEJTO zvážnici smerom do doliny, MUSÍME predsa nájsť niečo, kde sa bude dať prenocovať. Nuž, Štiavnické vrchy nie sú Poľana, kde by sme boli natrafili na vhodnú búdu po pár minútach. Síce sme netušili, kde sme, ale odignorovali sme dva posedy a jeden prístrešok pre ovce (?), aby sme asi po hodine našli opustenú lesácku chatu. Vďaka vám, ó zelení mužíci... Iba mierne zabordelárená, s pieckou bez dymovodu, ale zato s piatimi posteľami akurát pre nás. Na dvoch boli dokonca matrace. Tak sme ešte zbastlili dva ešusy čaju, natlačili niečo do scvrknutých žalúdkov a okolo jednej po polnoci zaľahli.
Ráno kydalo ako zbláznené a my sme sa štrachali po stále lepšej zvážnici do civilizácie. Keď sme minuli osadu Šváb, už nám bolo jasné, kde sme. A tak po zhruba dva a pol hodinách sme dorazili do Krupiny, kde nás čakala prívetivá krčmárka, káva, pivo a o nejakú hodinku aj autobus k domovu.

[FOTO] (keďže mne odkráčali baterky, tak fotili Otep, Ratrac a Deva)