5.apríla 2008
tento víkend sa konala aj Bacilo - Ugova brigáda na hrade
O brigáde bude určite záznam v kronike na stránkach Rondelu. Ja som sa len vybral pozrieť do údolia na jeden deň s kamarátom Niagarom a jeho rodinkou - manželkou Zdenkou a deťmi Saškou a Lukim.
Ráno ma vyzdvihli v Hronseku, aby sme už o lepšiu hodinu boli v podhradí. Zvítali sme sa s časťou partie, ktorá sa práve chystala na hrad a čo chvíľa sme sa pobrali aj my hore. Deti obdivovali jarné kvietky, zbierali kamene a kadejaké konáriky, tak nám cesta síce pomalšie, ale veselo ubiehala. Hrad sme obišli dokola, pokochali sa výhľadom z okna, nazreli do pivníc. Skontroloval som zimnú kolóniu netopierov, ešte chrápali... Zaujímavým nálezom bolo vtáčie hniezdo (vlaňajšie) v podzemných priestoroch zbrojnice.
Hoci deti maškrtili rôzne pochutiny už na hrade, my dospeláci sme tiež chceli čo-to zjesť. Tak po návrate k základni sme rozfúkali uhlíky v ohnisku, opiekli klobásku a iné... Potom sme sa pobrali pozrieť na flek.
Už v podhradí som si všimol masívne výruby v brehových porastoch, medzi ktorými nechýbali ani krásne topole s obvodom cez dva metre. To som ešte netušil, čo uvidím ďalej. Ťažko bolo predpokladať, či nájdeme prechod, aby sme nemuseli brodiť, tak sme šli po druhej strane. Tam som videl ďalšie výruby, samozrejme, všetky v rezervácii. Ku cti (zatiaľ) neznámych aktérov slúži, že to bolo robené cielene a výberovo, t.j. z trojákov, štvorákov bol vždy jeden kmeň ponechaný. Na druhej strane - pozostávaný bordel z haluziny, kvalitné drevo je vyťahané a pripravené na odvoz. Za hranicou rezervácie sa mi opticky videlo množstvo výrubov väčšie. No a na fleku ? Na zaplakanie... Polovička lúky zaprataná haluzinou, brehové porasty preriedené snáď na polovicu, ostrov za totemom prakticky celý vyrúbaný. Nuž, uvidíme cez leto, keď to prikryje milosrdná zeleň...
Trochu sme sa prešli po lúke, Saška sa namočila do vody :-) a keďže sa nám nechcelo brodiť, tou istou cestou sme sa vrátili k základni. Tu sme ešte chvíľu poobchendovali, nafotil som pár záberov liahnisk a interiéru kostola, a potom sme už sadli do auta a šli domov. Deti mali už toho dosť, zaspali v aute, ešte sme hádam ani nevyšli z Vrbovka. Niagaru zasa čakali ešte skoro tri hodiny za volantom. Keď ma vyložili v Hronseku, dal som si ešte jedno čapované, na ktoré som sa tešil celý deň.
A kde je to teliatko ? No predsa na fotkách... Druhovojnové tele, ktoré som kúpil vlani, mám konečne zrekonštruované a tak nastal čas hodiť si ho na chrbát a vyraziť do prírody :-)
