13.-15. júna 2008
Nie je pohoda ako Pohoda
Bratislavská (karloveská) T.O. Pohoda, resp. niektorí jej členovia vyrážajú každoročne v júni na veľký vander, pričom striedajú slovenské oblasti, či pohoria. Tento rok si zvolili Štiavnické vrchy. A keďže v rámci toho strávili víkend na Richňave, bola to dobrá príležitosť na stretnutie.
My sme sa zaparkovali na našej chate a večer sme zbehli do areálu Univerzity Komenského, kde v / pri starých chatkách kempovala početná partia "pohoďákov" a ich kamarátov - kamarátiek. Okrem iného sa totiž aj oslavovali narodeniny, či iné sviatky. Radi sme sa pridali a prispeli do banku nejakou fľaškou. Vyhrávala kapela Pekaringo a každý, kto mal nástroj a chcel sa pridať. Tak sme do noci posedeli.
Na ďalší deň vznikol plán - výšlap na Sitno, ku korému sa rada pridala aj Jackie. Ja som zostal čosi bastliť na chate s tým, že večer zájdeme do Antola, práve sa tam konal "Príjemný víkend". Keďže na Sitne si Jackie pošramotila koleno, zašiel som po ňu na Počúvadlo. Tam sa Pod Dubmi už chystala kapela na sobotňajšie hranie, no ja som mal dohodnuté v Antole aj pár stretnutí. Tak sme s Pedrom naložili Jackie a Andy (Bábovku) a zbehli na Ranč Nádej.
No dlho sme sa nezdržali, vypočuli sme si pár pesničiek, pokecali napr. s Ďatlom, Fricom, Beátou, Maťkom, Havranom a Miňou, či pár muzikantmi. Jackie fest bolelo to koleno, napriek nejakej mastičke, tak sme sa vrátili na Richňavu. Jackie si ľahla a ja som si ešte zbehol posedieť k pohoďáckemu ohňu.
V nedeľu sa kamaráti pobrali poniektorí domov, poniektorí ešte došlapať veľký vander, no a my tiež domov ... bola POHODA !
