8.-10.1.2010
V rámci TZ Severka sme dostali pozvánku na slezinu Občanského sdružení Naše muzeum. Na webe Severky sme už viackrát aktivity kamarátov Zuzany, Prcka a Paddyho predstavili. Tu treba už len spomenúť, že takto vyvrcholili závery našich spoločných rozhovorov a plánov na slezine k trampskému múzeu na Fricovej chalupe v novembri 2003.
Niagarovi pracovné povinnosti zabránili vycestovať a tak sme išli s Fricom vo dvojici. Naložil som ho v Zlatých Moravciach. Po ceste len pršalo, no hlásenia Zelenej vlny neveštili nič dobrého. Neupravené cesty začali pred Holíčom a za Hodonínom sme vzdali jazdu po bočných cestách. Hodili sme sa na brnenskú diaľnicu, ktorou sme sa v neustálom snežení, vetre a bielom sajrate na vozovke pomedzi kamióny preplietali k Brnu. Medzitým sme v rozhlase počúvali, ktoré časti Česka postihla kalamita, a ktoré cesty sú neprejazdné...
My sme však mali cestu voľnú a tri minúty pred 19.hodinou a teda začiatkom sleziny sme boli na mieste. Nafasovali sme výborný guľáš, pivo a mohli sme sa zapojiť do diania. V úvode oficiálnej časti mali hlavné slovo členovia o.s. Naše muzeum, teda Zuzana, Paddy a Prcek. Podrobne prítomným vysvetlili vznik, ciele a doterajšie aktivity, nakoľko pre niektorých zúčastnených to boli prvotné informácie. Priebežná diskusia bola dopĺňaná samozrejme priamymi vstupmi, otázkami, či pripomienkami, nakoniec sme všetci dostali slovo na záverečný hodnotiaci preslov.
Potom muzikanti vytiahli nástroje, doplnili sa poháre a nasledovala voľná zábava. Bolo už zajtra, keď nás Prcek zaviedol na poschodie do priestorov firmy, kde sme sa podľa ľubovôle mohli uložiť k spánku. Ohodnotili sme to ako exostickú dovolenku na pláži - vyhrievaná podlaha a nocľah pod palmami. Poniektorí z bližšia šli nocovať domov, zostali tí, čo mali dlhšiu cestu. Ďalší deň sme sa chystali "do terénu" - kto išiel na Pegina na Oslavku, vstával skôr, my čo sme šli táboriť na Stříbrný díl, sme si mohli schrupnúť, keby nás nezobudili zamestnanci rachotiaci v kanceláriách aj na dvore...
Po raňajkách (vďaka Prckovi za všestrannú starostlivosť), sme sa vlakom premiestnili do Tišnova a odtiaľ busom do Lomnice. Tam sme si v židovskej štvrti našli príjemný lokál, kde čapovali Černou horu a podávali držkovú (okrem iného). Po improvizovanom obede sme vyrazili na zasnežené a zľadovatené cesty. Prvé kilometre šlapania po takejto asfaltke neboli príjemné, najmä keď človek netušil, či okoloidúce auto neskončí šmykom v našej malej skupinke chodcov. Neskôr v lese to už bolo lepšie. hoci vďaka pomerne vysokej teplote sa človek potil aj pod ľahko zbalenou uskou.
Stříbrný díl je táborisko, využívané dnes detskými oddielmi, ale aj prírodychtivou verejnosťou, či vandrákmi z okolia. Kedysi to bol flek dnes už neexistujúcej T.O.Stříbrný díl, pomenovanie je údajne podľa historického dobývania striebra v tejto oblasti.
Dali sme "zavděk" vybudovanému prístrešku, zhodili bágle a išli nachystať nejaké drevo na večerný oheň. Dve suché borovice by mali byť dosť a tak, keď sme ich dali dolu, vybrali sme sa na pivo do Kozárova. Tak, ako je Stŕíbrný díl v dolinke krytý pred nepriazňou počasia, tak hore na pláňach sa všetci čerti ženili. V krčme bolo príjemne, ale necheli sme sa zdržať pridlho, aby sa kamaráti na fleku nebáli :-) a aby sme si užili aj večer pri ohni. Posmelení na spiatočnú cestu sme vyrazili do chumelenice a obdivovali namrznutú krásu.
Na flek medzičasom dorazil ešte kamarát Lišejník, ohníček plápolal, čaj brblal kotlíku. Niečo sme pojedli, popili, pospievali a odobrali sa do spacákov. Nepríjemné balenie sme sa snažili skrátiť a vyrazili sme na spiatočnú cestu. Trošku sme pridali do kroku a tak sme v Lomnici mali čas nazrieť aj do interéru miestneho kostola, kde nám jedna pani ochotne podala krátky výklad. Potom sme ešte sadli do občerstvovne. Mimochodom, odporúčam dať si radšej gulášovú polievku, ako zabíjačkovú...
Bus do Tišnova nám išiel po dvanástej, tam sme trochu pozdržali vlak zdĺhavou kúpu lístkov a v Hradčanoch sme sa rozlúčili s tými, čo ním cestovali ďalej. Očistiť auto od snehu a námrazy netrvalo dlho, tak sme sa nalodili a nabrali smer domov. Hlavné ťahy už boli v poriadku, ale aj tak mi trvalo vyše 5 hodín, kým som to odstavil doma...
Podobnejšie info o aktivitách o.s. Naše muzeum - na stránkach Severky
osoby a obsadenie:
slezina Hradčany - členovia o.s. Paddy (Praha), Zuzana (Brno), Prcek (Tišnov), zúčastnení Lilka (brňáčka zo Švajčiarska), Hriboš (Lanžhot), Rosťa (Č.Budějovice), Pedro (Kuřim), Kubrt Samorost (Boršov), Poty, Palec, Danny a Georgina (Brno), Čochtan (Zlín), Aleška (Hajnice, Sosník (Tišnov), D'Ady (Hronsek, SK) a Frico (Kalná n.Hr, SK), plus starostlivé technicko-ženské zázemie od Paddyho a Prcka (Mary & Pojina).
na Stříbrňák sme sa o pár ľudí scvrkli, ale zato večer pribudol Lišejník
za fotky ďakujem Poty, Lilke a Kubrtovi [1] a [2], ich ďalšie obrázky sú v linkoch
stránky o.s.Naše muzeum trampskemuzeum.cz (rozbeh v januári 2010)
