ROK 2000

5.-9.1.2000 zo Španieho lazu na Čabraď

Keď už začať nový rok vandrom, tak teda s rozbehom a poriadne. Ten nápad skrsol tuším v Šerpovej hlave - prejsť Krupinskú planinu od najvyššieho bodu - Španieho lazu - po údolí Litavice na Čabraď.
Keďže 6.1. je sviatok a voľný deň, bolo ideálne to spojiť s predĺženým víkendom. Krupinská planinaa nás privítala neočakávaane veľkým množstvom snehu - bolo ho viac ako v okolí Bystrice. Stretli sme sa na Špaňom laze, kde sa podarilo otvoriť šopu pri jednej usadlosti. Večer sme strávili pri ohni, Šupákovej gitare a spoločných zásobách alkoholu. Bolo ho treba zlikvidovať, kto by tie fľašky nosil cez celú planinu ...
Výsledkom bolo, že niektorí mali problém sa dostať do spacákov a vo všeobecnosti ráno nebola vôľa z nich výjsť von a vyvíjať nejakú činnosť. Pritom nás privítalo krásne slnečné počasie, na vrcholkoch kopcov a povrchu snehu iskrila námraza a v údoliach sa prevaľovali hmly.
Takže kým sme urobili nevyhnutné raňajšie úkony, kde medzi tie príjemnejšie patrí jedenie a k tým nepríjemnejším zasa balenie, bolo už 10,30 a teda naozaj najvyšší čas vybrať sa na cestu. Rozhliadli sme sa z vrcholu Španieho lazu a začali schádzať do hlbokých údolí Krupinskej planiny, popri prameňoch - do údolia Litavice.
Časový plán bol značne nabúraný a tak sme slnko naposledy videli, keď sme zišli do údolia Malej Litavice. Potom už vŕšky vrhali dlhé tiene a mráz silnel. V 20-30 cm snehu sa trochu lepšie išlo len tým, čo mali snežnice, o to horšie sa zasa prekonávali strže a potoky. Väčšinu cesty sme nedokázali postupovať rýchlejšie ako 2 km za hodinu. Každý z nás sa pri brodení potoka aspoň dvakrát preboril pod ľad a nohy mrzli... Keby sme si z tej vody nabrali aspoň do fľašiek! Pitná voda sa nám minula akurát pri sútoku s Veľkou Litavicou - a tm už by som z potoka nepil...
To už bola riadna tma a na Čabraď ešte pekných pár hodín cesty. Našťastie sa nám podarilo dotelefonovať sa Anke Ch. do Vrbovka a tá nám potvrdila, že na chate v Údolí ešte silvestruje Fazuľka s rodinou. Keď sme už vedeli, že nás čaká vykúrená chata, pokračovali sme cez Čelovskú križovatku a Dubov diel na Čabraď. Inak by sme to v Cerovo doline otočili smerom do cerovskej krčmy. Tam by sa už o nás postarali ...
Postarali sa o n ás až na Čabradi - okrem Fazuľky s Čerťom a deťmi nás tu čakala aj Jackie, Piškóta a Dumo, ktorých stopy sme už videli v snehu za Dubovým dielom.
Napriek viac ako 12-hodinovému putovaniu sme sa ešte hodnú chvíľu zabávali pri čaji a varenom víne. Pravda - niektorí odpadli a zaspali takm ako boli ...
Ráno sa už vstávalo lepšie - s vidinou, že sa nemusíme nikam ponáhľať. Časť partie sa pobrala ešte na Richňavu, kde sa tiež "chatovalo". Z Richňavy si urobili ešte výlet na Sitno a tí najotrlejší potom išli ešte pešo na vlak do Hronskej Dúbravy. (akcie sa zúčastnili Šerpa, Amo, Šupák, Peyrac, Peťo, D'Ady, Ugo)

14.-16.1.2000 chatovačky na Donovaloch a Prostrednej

sa zúčastnili D'Ady a Jackie. Vysokoškolskú chatu vybavila Kristína a prítomná bola podstatná časť klasickej zvolenskej partie, t.j. Tarzan, Gazo, Anči, Tučný, Píšťalka, Maťo Vorel, ale aj Fazuľka, Čerťo a Bob, ... Okrem klasického chatového programu občas ľudia vyšli aj na slnko, napr. zalyžovať si a tak ... V sobotu boli chalani pomôcť D'Adymu hobľovať drevo v Ľubietovej.
Peyrac vybavil v ten istý víkend chatu Prostredná nad Troma vodami na Osrblí. Zúčastnili sa Peyrac s Maťou, Ugo s Majkou a Šupák so Zuzkou. Okrem nich ešte aj Zuzka, Merry a Dumo z Levíc. Hlavnou náplňou okrem výstupu na Hrb a návštevy krčmy bola polnočná sánkovačka na igelitoch.

11.-13.2.2002

sa zimná chatovačková sezóna zavŕšila opäť na Prostrednej. Peyrac, Maťa s Veveričkou, Mišo, D'Ady a Jackie s Haluzom. Hlavnou náplňou boli zimné hrátky na snehu.

18.-20.2.2000 - klasická zimná Muránska planina

Začalo to naozaj klasicky, ako voľakedy - v krčme v Závadke nad Hronom. Lenže nie v tej starej, ale v novej, štýlovej - v drevenici pod vlekmi. Keď sa do všeobecného veselia pri gitarách zapojila miestna mládež a nebol už voľný žiaden stôl, ktorý by sa dal priraziť, tak personál usúdil, že je čas na záverečnú. Nás čakala dlhá cesta na Klátnu. Tentokrát však nie na senník, ale na chatku, ktorú opravili a obhospodarujú miestni dobrovoľní ochranári. Do stiesnených priestorov sa zmestili Salamandra, Ugo, D'Ady, Peyrac, Šerpa, Šupák, Peťo, Amo, Grek, Slon aj Kožuch. A ešte Amov pes Kimo.
Už vopred bolo jasné, že vzhľadom na vysoký stav snehu sa nejaký ucelený prechod planinou neuskutoční. Z možných variant nakoniec vyhrala cesta na Veľkú Stožku.
Tak sme sa začali driapať hore jedným žľabom pomedzi skalné rebrá z doliny Za Nehovým. Nie všetci, lebo niektorí usúdili, že "to" nemá cenu sa štvať v takom snehu a zlámať si krky niekde na skalách. Na planine boli dobrou pomôckou snežnice, lebo snehu bolo miestami vyše pása. Keďže hore nie je žiadna vrcholová tyč, tak sme najvyšší bod hľadali pomocou mapy a buzoly a nakoniec ho aj tak len odhadli. Cestu dole sme najprv špatne odhadli a museli sme sa vravať naspäť hore z nebezpečných a neschodných skál. Takže sme zašli až dozadu a ponad horáreň Pod Stožkami a cez Pätiny sme sa dolinou vracali na Klátnu.
Večer nás do útulného tepla chatky prišli navštíviť Závadčania a nezabudli so sebou priniesť zásoby domácej a vína. Takže sa to zvrhlo na alkoholovú smršť, po ktorej sa v nedeľu dosť ťažko vstávalo. Napriek tomu sme do Závadky prišli v čase, že sme si pred odchodom vlaku stihli skočiť na pivo. Druhá vec už bola, že poniektorí si nestihli kúpiť lístky. Ale našťastie sprievodca bol špičkovo benevolentný a zviezol ich "za pesničku".

10.-11.3.2000 - zimný Vtáčnik

Zimný vander na Vtáčnik už tiež má ambície stať sa tradíciou. Ako to bolo tento rok podľa Uga ?
"Po telefonáte s Grekom som sa dozvedel, že sa chystá z druhej strany, ako som si predstavoval. Dohodli sme sa, že sa stretneme hore. No človek mieni, teda ja - Ugo, a príroda mení. Snehu na vrchole bolo vyše metra a ja s Dumom sme sa skoro stratili v tej fujavici. Ináč, aj keď tam bol sneh, vrchol Vtáčnika je hrozne zdevastovaný. V sobotu poobede kvôli hroznému nečasu sme po zdolaní vrcholu zišli dole a odtiaľ domov. V nedeľu ku mne domov dorazila aj druhá výprava - Grek, Amo, Peyrac, v podstate s tými istými zážitkami."