|
V ten jesenný veterný víkend sa na lúke pod ochranou vysokej skaly stretli kamaráti z osady. Hoci tak nebolo vždy, v ten deň sa im na vanderblúzach skveli osadné domovenky. Starostlivo vyčistené ohnisko, zalícovaná pagoda a fakľa pripravená na zapálenie posvätného ohňa. Ako obvykle osadná slezina a voľba šerifa.
Na súmraku za zvukov Vlajky a osadnej hymny plamene ožiarili tváre prítomných. Všetko ako počas tých rokov minulých. Až na jedno - osadný totem po viac ako desiatich rokoch podľahol prírode a možno aj neprajnej ruke človeka a tváre na ňom hľadeli zo zeme do oblohy bez svetielok hviezd.
Aj to akoby privolalo pochmúrne myšlienky. Čosi sa zmenilo, čosi viac ako len poloha totemu z vertikálnej na horizontálnu.
Možno je to čas na bilancovanie. Niekoľko nás zostalo po tých rokoch. Niektorých pokryl prach všedných dní, o ďalších už ani "noviny nepíšu". Mnoho sme zažili, prežili, aj prežuli. Hory vysoké aj nízke, vody riek a jazier, množstvo ohňov slávnostných aj takých obyčajných, to všetko premiešané hŕbkou muziky a niekoľkými hltmi rumu.
|
 |
Ako to všetko bolo? Dokázali sme naplniť slová osadného sľubu? Boli sme takými, ako sme si predsavzali? Dokázali sme mnoho - dokázali sme nielen brať, ale i dávať. Nasávať plnými dúškami krásy vandráckeho života, ale priblížiť ich aj najmladším kamarátom. Nemali sme len plné ústa prázdnych rečí o láske k prírode. Dokazujú to krvavé mozole od motyky pri sadení stromčekov, či plné vrecia odpadu nazbieraného v horách po takzvaných turistoch. A určite sme si mohli hovoriť Kamarát.
Ale akosi tu zrazu čosi chýbalo. Ako keď pošleš impulz okolo ohňa a on neopíše kruh. Zrazu chýbajú ohnivká reťaze, ktoré nás všetkých spájali. Iste, nebolo to náhle, ani jednoznačné, ale ak sa dokážu ľudia otvorene porozprávať, mnohé výjde na povrch.
A tak, o pár dní, počas jednej neskorojesennej soboty boli zvyšky osadného totemu pietne odložené do skál nad flekom a kamaráti sa rozchádzali o čosi múdrejší, o čosi čistejší. A trošičku inakší. Nikto z nich už nemal na obnosenej vanderblúze osadnú domovenku.
|