Zvadlá na akcie tejto mladej martinskej osady sme dostávali pravidelne, avšak vždy do toho niečo prišlo. Akurát Jackie už raz zavítala na Lúky krásnych divožienok.
Pri pohľade do mapy som si povedal, že užitočné bude "pozrieť sa na vec" z druhej strany a tak sme cestou navštívili kamaráta Doda v Sučanoch a odtiaľ popod Skalu smerovali na flek. Pohľad do mapy niekedy klame, ale tentokrát sme mali radšej dôverovať yvšliapaným cestičkám. Na našu škodu sme sa museli predierať hustým porastom hlohu, trniek a šípok tam, kde kedysi bola lúka. Našťastie každá húština raz skončí a tak sme sa vymotali na zablatenú zvážnicu, na konci ktorej sa hmýrila partia potlachujúcich trampov.
"Tendle spůspob léta zdá se mi poněkud podivný", mohli by sme si povedať, keby bolo leta. Ale aj na jar bolo vlahy viac než dosť. Aspoň počas súťaží nepršalo, ale čím viac sa blížilo zapálenie ohňa, tým viac nám Pajda pripomínal, kto je v turčianskych horách pánom.
Kruh okolo pagody bol farebno-maskáčovým panoptikom plášťov, ponč, cielt a dáždnikov, ktoré na chvíľu odložili len tí, čo zapaľovali oheň zo štyroch strán. Cez cedník oblohy sa neustále osievali drobné kvapky dažďa, raz hustejšie, raz silnejšie a rady pri ohni redli. Po polnoci nás už zostalo len pár, o to lepšie som si zaimprovizoval s výborným muzikantom Elvisom (známym aj pod inými prezývkami), ktorý hrá vo viacerých kapelách, medziiným aj s Náhodnými pocestnými. V zložení basa - gitara, sme to ťahali hádam hodinu.
Ráno sa slnko pokúšalo osušiť nacucanú špongiu zeme, no aspoň už nebola mokrá tráva. Cestu späť sme už našli lepšiu, ešte zo 80 km domov.... Navarený nedeľný obed nemáme, tak dáme zavďak strave v našej krčme.
No a kým sa bude diať niečo ďalšie, dá sa pozrieť zopár [FOTO]