14.výročie T.O.Severka

jún 2004  

reportáž do Severky č.3/2004

Za neustávajúceho dažďa staré auto vytrvalo smeruje na severovýchod. Žiadalo by sa napísať "na sever", veď sme šli na výročný oheň T.O.Severka, ale zemepisná poloha Starej Ľubovne a strelka kompasu nepustia ...

Krčma v Hraničnom zíva prázdnotou a útla, mladučká výčapníčka si hreje dušičku pri argentínskej telenovele. Pomaly chlipkáme studené pivo bez peny a pri každom buchnutí vchodových dverí očakávame spojku. Nikto z tých omaskáčovaných miestnych štamgastov sa netvári, že by nás vedel odviesť na flek. Pravdupovediac, nevenujú nám ani štamperlík pozornosti.

Konečne sa za výkladom mihol klobúk a kožený kabát nad chrbtom koňa. Kamarát Mamut si prevesil dva z našich batohov cez sedlovú hrušku, zvyšok musíme odniesť. Na pršáky sa z neba cedia vytrvalé slzy dažďa a my pomaly stúpame do zahmlených kopcov. Mokrá tráva siahajúca kobylke po brucho nám omýva nohy a úľavu prinesie až zvážnica na hrebeni. Kus rovinky, potom krkaháje nad Baranidlom a už cítiť vo vzduchu štipľavý dym z vlhkého dreva. Zvítavame sa so známymi aj neznámymi a snažíme sa uchmatnúť trochu tepla pre naše premáčené telá...

Ráno nás zobudilo slniečko. Hradba hôr okolo fleku splna vydychuje paru z vlhkých pľúc a my začíname žiť. Ohník, gitarka, kone, kone, kone, prechádzka na Skalnú, popoludňajšie hry a na večeru živánka a pečené ryby. Na severe je svet drsný, ale krásny.

Na kraj padá tma a vlajka Severky stúpa k severnej oblohe pod severnú hviezdu. Smolná fakľa prináša svetlo a teplo. Šaman prináša domovenky novým členom osady, nastupujúcej generácii - Matejovi, Lukášovi a Matúšovi. Neskôr skúška odvahy pre malé deti. Les okolo je čierny a vyzerá nepriateľsky... Vyhodnotenie súťaží, placky, ohnivec sa snažil. D'Ady, šéfredaktor časopisu Severka, je prijatý za čestného člena osady. Je to pocta a záväzok zároveň. Iskry ohňa letia do výšky a nám padajú viečka únavou. Osada usína a ak ešte všetci nespia, tak len kvôli tomu, že nad hlavami sa nám škriepia dva kuviky a pri potoku sa rozčuľuje srnec, ktorý musel cestou k vode obchádzať túto podivnú spoločnosť.

Ako sa vždy ťažko balí v nedeľu po akcii. Ešte jednu pesničku, ešte cigaretku, ešte na chvíľu si sadnúť pred cestou... Nakoniec však predsa len prídu stisky rúk, zalomenie palcov a bozky kamarátkam. Cesta sa bláznivo kľukatí, odvádza nás z hôr k domovom.

Bolo pekne tam na ohni T.O.Severka (Stará Ľubovňa) v posledný júnový víkend. Vďaka za celé Trampské združenie Severka, šéfredaktor tohto časopisu D'Ady

Nafotil som kopu záberov, nejakú klasiku - ľudia pri ohni, pri hrách, deti, slávnostný oheň ... Okrem toho koníky, opustené chalupy na Skalnej, trochu "umenia"... Možno sa raz objavia na nejakom fotografickom servri. Vybral som tieto [FOTO]. A zopár pochádza od Šamana.


späť na cancák 2004