júl 2007
Osada robila oheň opäť po troch rokoch. Zopár zážitkov z roku 2004 je tu.
Ako čestnému členovi by sa mi patrilo zúčastniť sa, aj keby sa mi nechcelo. Ale mne sa chcelo... Takže keď som sa neskoro večer vrátil z Čabrade, tak som zatočil US-ku a trochu si zdriemol, aby som stíhal včašší autobus. Žiaľ, do Starej Ľubovne sa vlakom rozumne dostať nedá, nehovoriac už o tom, že odtiaľ je to ešte pekných pár... Spojky boli písané z Hraničného, čo by nebolo až také prekvapivé, keby tam v sobotu išiel aspoň jeden autobus.
A tak, keď som vystúpil na stanici v Ľubovni, čo je skoro "uprostred ničoho" - tzv. diera v šiške, neplánoval som sa tam pridlho zdržať, ale vyraziť na stopa. Jedno pivko som stihol pri prestupovaní v Poprade a tu to nevyzeralo veľmi vábne. Stará výčapníčka dobre pasovala do koloritu unimobunky, ktorá sa tvárila ako saloon. Trochu som pookukoval partiu mlaďasov, čo asi smerovala na nejakú chatovačku, keď sa pri mne otvorili dvere pristavujúceho auta. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval a spoznal Peťa - Byli-nka, najmladšieho do trojice bratov Vaculkovcov. Fajn, spojka si po mňa prišla až sem... Ešte som pozreli na vlakovú stanicu, ale tam nebolo nikoho.
Keďže v Hraničnom je už zrušená krčma, boli tam zrušené aj spojky a my sme sa zastavili na občerstvenie v prvej reštike nad Mníškom. Je trochu od cesty a pár desiatok metrov prístupovej cesty nie je ani asfaltových, ale dobre tam varia. Len by mohli zmeniť značku piva, Bažanta ja nemusím...
Ako som sa medzičasom dozvedel, na flek pôjdeme od Medzibrodia, čo ma celkom potešilo, lebo som mal možnosť spoznať novú cestu. A to som ešte nevedel, že sa tak dá dostať autom cca 20 min. od fleku. Správnejšie by bolo napísať _pod_flek_, lebo ten grciak bol naozaj excelentný.
Prevažná väčšina ľudí už bola na fleku, po nás prišlo naozaj už len pár oneskorencov. Kým som sa stihol pozvítavať a hodiť čosi do seba, začínali sa už súťaže. Najprv však detské, veď detí tam bolo požehnane, hádam aj 1:1 v pomere k dospelým. nakoniec som si odnášal placku za víťazstvo v dvojboji streľba z luku a praku.
Potom sme ešte dochystali drevo na pagodu a prikladanie. Zmiešané lesy tam jednu výhodu - chceš ihličnaté ? máš, chceš buka ? nie je problém, a takisto môžeš mať peknú brezovú pagodu.
Popri tom sa pojedali lakocinky pripravené na malom plechovom grile, ktorý sem vytrepal Šaman. Na tejto abstinentskej osade sa príliš nepopíja, ale dali sme si aspoň s Luckym a Šipkom.
Na súmraku zahorel oheň, ktorý som vzápätí dostal na starosť. Potom sa hralo, debatovalo dlho do noci. K záveru sme s Luckym vyťahovali zo spevníkov staré ozveňácke pesničky a bolo nám fajn.
Hamaku som si zavesil pod plachtu, čo bola natiahnutá vedľa kuchyňáku, čo keby náhodou... Pršať nepršalo, ale celú noc si akési zvieratká chodili na zvyšky klobásky, tak ma stále budili. No, nakoniec som sa aj vyspal a moju váhu vydržali aj pomerne tenké papeky, o ktoré som bol priviazaný.
Keď sme ráno v peknom slnečnom počasí pobalili, využil som kamarátskeho "stopa" s autom, čo išlo cez Zvolen na Bratislavu a ďalej Prahu. (Chalani mali pekný vander...) Ešte sme sa cestou zastavili na obed v Kolibe u Franka na kraji Starej Ľubovne - najete sa dobre, ale pripravte si trochu tučnejšiu šrajtoflu. Alebo, ak budete mať šťastie, bude mať čašníčka trpezlivosť skúšať vzdorujúcu čítačku bankových kariet.
Vyhodili ma v Bystrici, lebo som už nechcel byť taký otrapa, aby ma zaviezli až domov, keď mohli ďalej švihať po diaľnici. Potom som zistil, že mám hádam dve hodiny času na vlak, ale nejako som to prečkal v Steigeri na námestí. A na druhý deň do rachoty... Našťastie len do stredy.
Za použité fotky ďakujem Šípovi, Šakalovi a sebe...
