1.-3.4.2011

Tak už bolo načim sa opäť raz zúčastniť brigády na Hrade. Vo Zvolene som naložil Šupáka a Otepa s Naťou a keď sme sa po zaparkovaní priblížili ku krčme "U mňa", bolo tam už veselo. Tak sme sa pripojili a zotrvali do neskorých večerných hodín. Len Šelma s Bacilom išli vozmo, keďže cesta ešte nebola opravená. Okrem Šelmovho landroveru s náradím a materiálom prešiel už len Andrej na dvoch kolesách yamahy a v sobotu Zolo na svojom jeepe.
My ostatní sme sa po skupinkách trúsili nocou okolo družstva. Keď sme si tak v bačorinách s Ugom a Havranom čvachtali a nadávali na vodu v topánkach, rozmýšľali sme, ako asi prešla mládež v teniskách... Oheň pri základni plápolal a my sme sa sušili zvonku a zvlhčovali zvnútra. Bolo už hodne po polnoci, keď som si zavesil hamaku a spokojný s predošlým dňom zaspal.
Ráno bylo šedivý, cigáro stratilo šmak ale o chvíľu vyšlo slnko a tiež nádejní brigádnici zo spacákov. Keď nemá kto zaveliť, tak raňajky trvajú dlhšie, ale nakoniec sa dav až na pár výnimiek rozhýbal a po skupinkách pohol na panské. Ja a Šupák sme sa pobrali smerom na Konské, keďže sme Vrbovčanom sľúbili pomôcť s opravou cesty. No pri oboch priepustoch, ktoré sa mali betónovať, boli pracovníkov dosť, pomohli sme len trochu nahádzať kamene z potoka a pobrali sme sa nazad. Šupák na hrad, aby vyčistil svoj obligátny "štvorec" a ja som šiel rezať lieskovice na lôžka do tee-pee.
Poobede som tiež "vybehol" na hrad, kde už bola spravená kopa roboty nielen na čistení sýpky a západného nádvoria, ale okolie severnej bašty a chodníka na ňu. Aby som sa aspoň trochu zapojil, tak som prečistil odtok vody nad veľkou pivnicou, žiaľ stále to tam premoká... Snáď sa zadarí tento rok plánovaná strecha. Počas celého dňa sa v malých skupinkách premieľali aj výletníci. Bufet a stánok s informáciami by sa hodil... Miestni chalani na motorkách, ktorých som trochu usmernil, že sa nemusia trepať s nimi až na hrad.
Večer zábava pri ohni a okolo neho, podaktorí blbli ako obvykle, ale to už patrí ku koloritu. Len škoda, že "mládež" má tendenciu sa separovať, radšej sedeli celý čas okolo vodnice, alebo sa len tak separátne presúšali. To sme tak viacerí skonštatovali a ja osobne mám dojem, že Čabraď majú radi hlavne preto, že im tam nikto nekecá do ich predstavy slobody. Škoda... trochu sebareflexie a chuti do práce by niektorým nezaškodilo.
Uprostred nočnej zábavy sa objavili traja chalani a jedna kočka z Badína, ktorí sa sľubovali prísť aj na brigádu, ale akosi "nestihli". Tak snáď nabudúce. Ale keď už boli tam, tak sa chceli ísť pozrieť na hrad, čo s radosťou prijala väčšina prítomných. Pri ohni nastal kľud a božské ticho, čo som využil a zaliezol do hamaky. Zaspal som tak, že ani neviem, kedy sa vrátili, ale vraj bolo ešte rušno.
Nedeľa doobeda - jedlo, cesta na flek (všetko v poriadku, len tie popadané stromy na chodník... a možno ešte pár dažďov a chodník nebude...), balenie, upratovanie. A desiatky výletníkov... uff! Poďme radšej domov. Vo Vrbovku jedno nealkoholické, vyzdvihnúť auto u Anky Ch. a domov.


foto:
D'Ady
Kozo na Picassa webe
a pár ľudí na ksichtoknihe: Haluz, Kviko, Otep, Salamandra, ...