Na Mamojkovej som nebol dlhší čas. Proste - nevydalo. Aj tentokrát to bolo nahnuté, ale v sobotu okolo piatej som zapichol vidly do roboty, a keďže Jackie zostala doma pracovať, vyrazil som sám.
Tých cca 25 km sa najrozumnejšie dá prekonať na štyroch kolesách, lebo bol taký fučák, že na bicykel som ani nepomyslel. V doline som stretol vracajúcu sa Johanku a tak som vedel, že zapálenie ohňa už nestihnem. Myslel som, že počkajú tak do siedmej, skety...
Usárnu som hodil pod strom a zvítal som sa s niektorými z asi stovky prítomných ľudí. Zo všetkými nie, lebo zábava už bola v plnom prúde, tak som nechcel rušiť :) Najmä však s "domácou paňou", kamarátkou Masky. Po dúšku na zahriatie som sa zapojil a čo to sme s kamarátmi pohrali a pospievali. Vietor stále preháňal po oblohe mraky, ktoré sa napichávali na úzky kosáčik mesiaca, najistejšie a najteplejšie bolo v dosahu plameňov ohňa.
Bolo už hodne po polnoci, keď som sa rozhodol, že je čas zaľahnúť. Zavesil som sa medzi dva vhodné smrekovce a zobudil ma až ráno studený nos. Slnko už bolo nad kopcom, tak rýchlo káva na prebratie, kus slaniny do žalúdka a okolo deviatej sme sa kotúľali dolu dolinou. Vo Zvolene som vysadil spolucestujúcich Bobra a Grizzlyho a pred obedom som sa už rochnil doma vo vani.
foto:
D'Ady
Kozo na Picassa webe
a pár ľudí na ksichtoknihe: Mafia, ...