14.-15.9.2011

Johanka obvolala pár ľudí, prioritne rodinky s deťmi, ktoré sa zúčastnili letného táborenia, na akési jesenné "dozvuky". To ešte netušila, aké "zvuky" to budú...
Aj vyrazila ako prvá, už deň pred septembrovým mariánskym sviatkom. Ja s Jackie sme ju nasledovali v ten deň večer a za sebou sne od Zvolena ťahali dážď prechádzajúceho studeného frontu. Našťastie ten sa držal severnejšie a v údolí padlo len pár kvapiek.
Dorazili sme už riadne za tmy a hneď pri brode nám Johanka zvestovala, že ju sprdol nejaký poľovník, čo sa tam vyskytol kvôli jelenej ruji... No a tie jelene nám dali zabrať - ručali celú noc zo všetkých strán, pár krát do toho štekol výstrel z pušky a pred polnocou aj dosť vytrvalý brechot psa. Na druý deň besné čabradské jelene trúbili skoro do obeda a vôbec sa im nechcelo spať. A tak ani nie kvôli ručiacim jeleňom, ako skôr hučiacim poľovníkom sme sa dali na ústup, aby sme náhodou nechytili nejakú zablúdenú guľku.
Presťahovali sme sa pod hrad k základni, postavili tee-pee a čochvíľa dorazila "Profesorova" Evka s deťmi. Na sobotu sa chystá pod hradom dedinská akcia a mladý Valér okolo obeda doviezol stoly a lavice. Usídlili sme sa kus ďalej od centra diania, aby sme nezavadzali.
Potom už život plynul ako v ktorékoľvek iné popoludnie pod hradom. Návštevníci sa trúsili hore-dole, podchvíľou sme ich smerovali na cestu hore... Asi nevedia čítať... Vybehol som aj ja na hrad odloviť "kešku" Zabudnutý hrad Čabraď a čo to pofotiť. Večer som sa pobral domov, čaká ma ČINT 2011. Ženy s deťmi som zanechal napospas osudu, čabradským duchom a jeleňom...

foto:
Čabraď medzi jeleňmi