28.-30.10.2011

Tohtoročný jesenný chodník pripadol na víkend tesne preddušičkový. Napriek tomu televízne a iné rosničky hlásili pekné jesenné počasie s inverziou.
Klasická (južná) vetva sa stretla v piatok v eMku v Očovej v zložení Šupák, Ugo, Greg, Delfínka, Kofi, Kozo, Havran, Haluz, Jackie, ja a Gazo. Ten priniesol plné vrecko čerstvo upečených gaštanov, ktoré dobre padli k pivu a krčmovým improvizovaným hrám, kde sme využili čo stôl dal - podpivníky, reklamné stojančeky, zápalky. Ugo použil aj Šupákov zapaľovač, ktorý skončil na dne plného pohára - pena ho neuniesla...
Gazo posedel a pobral sa domov, Delfínka to vzdala, Kofi a Haluz boli len šoféri a tak sme vyrazili smer Bugárovo siedmi statoční. (Môj pôvodný plán - senník Skalice - Macákova - Príslopy, bol zvyškom partie zamietnutý.... Pravda, senník pod Skalicami je už prakticky nepoužiteľný). Bolo pol druhej v noci, keď nás brechotom vítala bodrá strážkyňa Bodra. (Artuša domáci pre istotu zavreli.) Vďaka Šupákovi nás nezožrala a mohli sme sa uložiť k spánku. Šupák a Havran v senníku, my ostatní v prístrešku, čo zostal po Woodstock párty. Ráno bolo ťažké, ale nejako sme sa pozviechali, dali v kuchyni kávu a raňajky. Ako prvý sme nahodil bágle ja s Jackie a Havran, ostatní zostali čakať Frťa a Kvetku.
Škoda, že predpoveď počasia nevyšla do bodky, slnko nesvietilo, ale bolo príjemne a my sme stúpali okrajom krátera Poľany v nádherne sfarbenom jesennom lese, pod nohami šušťalo popadané lístie a len opar v dolinách kazil diaľkové výhľady. Počas cesty sme sa rozhodli predsa len si to nasmerovať okolo Želobudzkej skaly až na Príslopy a tadiaľ zostúpiť na Kyslinky. Občas sme sa zastavili vydýchnuť, posilniť sa dúškom z čutory a nejakým tým jedlom a poobzerať sa po krajine. Keďže sme šli mimo značkovaných chodníkov, prvých (cyklo)turistov sme stretli až v Príslopoch a jedni nás ešte predbehli v klesaní na Kyslinky - celkom päť ľudí za celý deň... Na Kyslinkách sa to zelenelo poľovníkmi, pred lesnou správou parkovali eSÚVéčka z celého Slovenska, pod šopou viseli vyvrhnuté diviaky. Tak sme sa zasadli pod prístrešok, že čo-to pojeme, a keď sme sa jedného z domácich opýtali, či nefunguje bufet, tak síce povedal, že nie, ale že má narazené pivo pre poľovníkov, a že či si dáme... Tak sme si dali...
Na Majerovú sme prichádzali už za súmraku a mysleli sme, že budeme prví. Avšak partia z Bugárova nás predbehla klasickou cestou a tak už pri senníku horel oheň. O niečo neskôr sme pod Bukovinou zazreli mihotajúce sa svetielka čeloviek. To dorazila severná vetva v zložení Šerpa, Amo, Gugo, Šelma, Lako, Beata, Frico a Salamandra. Tí začínali v Chvatimechu a mali zážitok z nočnej jazdy na historickej sedačkovej lanovke, z posedenia v Chate Bernardín, z cesty cez Hrb a Vepor, ako aj z večerného zostupu z Bukoviny. Potom už okolo ohňa kolovali nejaké tie pochutiny a ozýval sa spev. Ten bol neskôr vystriedaný odfukovaním a pochrapkávaním spáčov uložených v senníku aj okolo neho.
Noc bola dlhá (menil sa letný čas) a tak každý vstal čerstvý ako rybička. Ranné rituály s kávou, raňajkami a vegetom poniektorí vynechali a odchádzali svojimi smermi dosť zavčasu. Trasu doiahnuť na Šajbu išli asi len piati. My sme si vegetili v jesennom slnku asi do jedenástej, pretože na dvanástu sme mali "objednaný" odvoz domov z Kysliniek. Cestou sme sa ešte zastavili pri Bátovskom balvane odloviť kešku a potom sme už najkratšou cestou smerovali domov.

foto:
jesenný Šupákov chodník - výber z mojich a Kozových
ďalšie Kozove na Picassawebe