Oheň posledného šerifa

    11.-13.11.2011

Ugo zorganizoval, postaral sa, zvolal. My sme prišli a čo to pomohli...
V piatok večer nás pri ohni nebolo ani dvadsať, z toho traja psi. Ale sme posedeli, poklábosili, čo to popili. Nôckou sa mi už stavať nechcelo, nechať na seba padať zmrznutú hmlu tiež nie a tak som sa vyšplhal do Pustovne, kde som si dobre v kľude pospal.
Ráno som pri pokuse o brodenie zistil, prečo sa večer kamene v Litavici tak šmýkali - tenká vrstvička ľadu na nich bola, mrška... Nasledovali bežné denné činnosti, ako káva, jedlo, zvítanie sa s príchodzími. Ešte pred obedom som vybehol na hrad odloviť niekoľko fotozáberov a hlavne jednu (len v maďarske evidovanú) kešku.
Po návrate rýchlo niečo zhltnúť a zapojiť sa do prípravy ohňa, ako obvykle na mňa vyšli fakle, ale s dobrou živicou, ktorú v hojnom množstve nazbieral Šupák, to bola brnkačka. Na súmraku už okolo kuchyňáku podupkávalo okolo 40 kamarátov, ktorí si predtým dali z Ugovej kapustnice somračky.
Po krátkom príhovore štyri kamarátky - Maťa-Vrana, Zuzka-Veľká, Zuzka (Morávková) a Katka (Furbachová) zapálili slávnostný oheň. Historicky prvýkrát sa oň starala tiež žena, Bea-Vrkočatá, s ťažšími kusmi jej pomáhal Salamandra.
Po krátkej noci sme sa zobudili do riadne mrazivého rána, ale kým sme sa odhodlali vyliezť a potom všetko pobaliť, tak už opäť svietilo zubaté slnko.

foto:
výber z fotiek viacerých zúčastnených
z osadníkov sa zúčastnili: D'Ady, Greg, Maťa-Vrana, Peyrac, Salamandra, Šerpa, Ugo, po dlhom čase pri ohni z rodinných dôvodov chýbala Túlavá Jackie



späť na cancák 2011