Zatváranie chodníka III.
Pamätáš ako si sa vzďaľoval
Poslúchol vietor a odišiel do diaľok
Až ku slnku si sa však nedostal
Dnes možno výjde ten krok
Návrat ku spomienkam jarnej nádeje
Poď !
|
|
Pohľadnica
Vtedy bol si sám
Len chlad vytrvalo otravoval tvoje premočené telo
A pokiaľ by ťa mal kto počúvať isto by si nadával
Osud ti však túto šancu nedával
(Prosto ťa viedol)
Čo prišlo za tým stálo za to
Farby ako v opojení
A pokánie
Čo bolo nie je a ty vďačný osudu
Bol si pripútaný k tej nádhere
Vrýval si si tú snímku priamo do srdca
Hanbiac sa za pristihnutie pri nevere
Odišiel si hľadať sám seba
|
