Rozbalil si svoje srdce
ako mokrý batoh
(bola v ňom len vlhká hrdosť
na to že nič nemáš)
skrehnutými prstami
si brnkol svetu akord
a stena sveta ti spieva
noty nepochopenia...
.
Povzdych nad ľudskou hlúposťou
v októbrovom ráne
za kasárenským oknom
Vyblázniť sa v lete
letieť pri tom lete
vyváľať sa v mäte
veď to všetci chcete
P.S. Žite ako viete!
