Ťažké krídla vrán nasali
obedňajší opar
(veď vietor vial keď život vlial
pod bundu z flaušu chlad)
slabé zuby slnka hriali
len myšlienok zopár
všetky boli iba o tom
že treba mať rád

Vplietajúc do seba prameň tvojho Teba
(čiže všetky túžby a zrniečko neba)
zas omotávam Teba plameňom zo seba
(lebo viem že láske iba lásku treba)
                   a tak
hráme sa na prepletenec
veď tušíme vedno
že z dvoch rôznych pramienkov
(prýštiacich spod kamienkov)
sme už dávno vytvorili
jedno pevné Jedno