ja mám rád červené a čierne
keď noc striedajú zore
a deň si zoblieka plášť
chodím po svojich cestách
mám pocit dieťaťa
spievam si túto pieseň
(lebo viem, že mi to vydrží)

beriem si na chrbát batoh radostí
jeseň je ryšavá dáma
ja nemám starosti

pod hlukom chrómovaných klaksónov
nie strieborných trúb
nie Jericho
ale les sa rúca
nevšímavo ideme ďalej
sandále sme predali
pútnická palica
sa akosi skrútila do tvaru kolesa
vlastne aj v stromoch
nájdeme jeho podobu
nie ono je na vine
že strácame prírodu
z ktorej sme vyšli
to ľudia
ťahajú za povraz
ekologického umieráčika