vrchol Krížnej sa stráca v hmle
        stromy sú uzimené
skrehnuto striasajú
        studené slzy dažďa
sychravý deň
        sychravé nálady
tráva má mokrú posteľ
        a sivé Sitno stráca silu
krčí sa jeho tieň
        ma už nepovzbudzuje
myšlienky na opúšťajú

vôňa motoriek a prázdnin
akosi vyprchala
z nás
vsiakla do polí
utopila sa v jazerách
možno ju nájdu tí
čo zajtrajší rok
opäť budú kričať
do bútľavej vŕby
svoje búrlivé vyznania