Legenda
Na začiatok možno porozprávať legendu. O českom trampovi, ktorý v päťdesiatych rokoch minulého storočia na svojich potulkách Slovenskom objavil údolie, z ktorého odchádzali poslední obyvatelia. Na slnečných stráňach v okolí ruín hradu sa slnili hady a jašterice. Údolie sa mu nezmazateľne vrylo do pamäte a o svojich dojmoch sa po návrate podelil s priateľom - odborníkom na plazy. Ten o niekoľko rokov svoje poznatky zúročil a navrhol územie na ochranu. Toľko legenda, ktorú vám dnes nikto zo žijúcich aktérov nepotvrdí, ani nevyvráti. Veď je to legenda...
A teraz fakty
V roku 1960 navrhol Ing.Jiří Haleš územnú ochranu lokality Čabraď, v k.ú. obce Čabradský Vrbovok, okr. Zvolen. Toto sa stalo skutočnosťou Rozhodnutím Komisie SNR pre kultúru a informácie č.6 zo dňa 25.IV.1967, kedy vzniklo chránené nálezisko "Čabradský hradný vrch" na ploche 0,59 ha s ochranným pásmom 16,02 ha.
"Chránené územie predstavuje bohaté nálezisko plazov a iných teplomilných živočíchov a rastlín." 1)
Na základe návrhu na rozšírenie (1981) bolo úpravou MK SSR č.64/1984-32 zo dňa 30.4.1984 chránené územie rozšírené na plochu 141,21 ha. "Vyhlasuje sa chránené nálezisko "Čabraď" na ochranu najbohatšieho výskytišťa plazov na území SSR na vedeckovýskumné, náučné a kultúrnovýchovné ciele." 2)
V tom čase platný zákon č.1/1955 o ochrane prírody (a súvisiace legislatívne normy) vymedzil úlohy jednotlivých právnych subjektov, orgánov a organizácií pre zabezpečenie cieľov ochrany. "Dlhodobým cieľom môže byť teda zásadne iba vytvorenie takých podmienok prostredia, ktoré zabezpečia prosperovanie herpetofauny v celom jej druhovom spektre i v dostatočnej populačnej hustote jednotlivých druhov." 3)
Významnú úlohu v ďalšej starostlivosti o chránené územie zohral Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) a to nielen Herpetologická sekcia (predtým "subkomisia"), ale aj základné organizácie v Krupine a Čabradskom Vrbovku, jednotlivci, medzi nimi aj Ing.Haleš. Výsledkom práce tejto skupiny bol "Zámer ORO" z roku 1985. Na akademickej pôde - Ústav experimentálnej biológie a ekológie CBEV SAV, Útvar krajinnej ekológie - kolektív riešiteľov vypracoval (1986) "Ekologickú štúdiu CHN Čabraď". Boli realizované manažmentové opatrenia, herpetologický výskum, navrhnutý a neskôr prijatý "Osobitný režim ochrany CHN", ktorý určil ďalší smer starostlivosti o chránené územie.
"Hlavným dlhodobým cieľom ochrany chráneného náleziska Čabraď je zabezpečenie jej funkcie "zoogenobanky", t.j. prednostná dôsledná ochrana zoogenofondu všetkých, na území žijúcich plazov a obojživelníkov ..." 4)
S účinnosťou zákona 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny došlo nielen k významnému filozofickému posunu v legislatívnom ponímaní ochrany prírody, ale aj k zmene kategórií MCHÚ. V prípade CHN Čabraď sa až neočakávane zmenilo chránené nálezisko na národnú prírodnú rezerváciu (NPR) s najvyšším - piatym stupňom ochrany. Zatiaľ posledné "prírodotrasenie" prišlo s vyhláškou MŽP SR č.17/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú NPR a uverejňuje zoznam PR. Táto posunula Čabraď o jeden krok späť, na kategóriu PR. Vzhľadom na nutnosť manažmentových zásahov v tomto chránenom území a obmedzenia vyplývajúce zo zákona 543/2002 to však bol krok logický.
Realita
Realitu dokladá Analýza súčasného stavu CHN4) ale aj závery revízií a kontrol chráneného územia počas celého vývoja stavu lokality.
Už v roku 1978 revízia konštatovala vykrádanie lokality zo strany (najmä) českých teraristov, ale aj nevyhnutnosť rozšírenia a odborného dohľadu lokality. Veľký význam sa už vtedy (!) prikladal myšlienke zriadenia náučného strediska. Začiatkom 80-tych rokov už boli dôležité časti rozšíreného územia ohrozené zošľapávaním terénu z dôvodu intenzívnej pastvy a ustajnenia hovädzieho dobytka v podhradí. Z toho istého dôvodu sa nerealizoval projekt prípravy umelých liahnísk a v roku 1984 sa už v hodnotení objavuje slovné spojenie "pokles populačnej hustoty všetkých druhov", ako príčina sa uvádza nielen pasenie, ale aj sukcesné zarastanie hradného areálu a nelegálny zber plazov. Z toho logicky vyplynuli úlohy ako vymedzenie inej lokality pre poľnohospodársku činnosť, regulovaný výrub drevín, ustanovenie strážcu lokality a ekovýchovné pôsobenie na verejnosť. V roku 1987 sa začalo s presvetľovaním lokality a pôsobil tu už platený strážca M.Dolanský. S odstupom času ironicky vyznieva konštatovanie, že "jeho činnosťou sa zamedzil prístup teraristov, najmä z Čiech".
Zaujímavou epizódou v tomto období je výstavba troch rekreačných objektov, pričom najmä tzv. Stierankovská chata a jej prístavba sa stali objektom čulej korešpondencie medzi orgánmi štátnej správy a ochranármi, najmä z radov SZOPK a na podnet Ing.Haleša. Ten o.i. uvádza, že najcennejší výskyt plazov je v starom murive (pôvodných objektov v podhradí) a výstavbou nového objektu sa lokalita degraduje. Dnes, po takmer 20 rokoch možno v podhradí najčastejšie stretnúť užovku stromovú práve v blízkosti a dokonca priamo v objekte Stierankovskej chaty, kde vďaka občasnému pobytu ľudí, koseniu a umelo vytvoreným úkrytom nachádza vhodnejšie podmienky ako v zarastených rumoviskách pôvodných objektov. Nepotvrdený je trvalý výskyt (in verb.) užovky stromovej na povale ďalšej rekreačnej chaty na SZ okraji lokality.
Komisia pri revízii v polovici 90-tych rokov pozitívne hodnotila vývin lokality od roku 1991 vďaka presvetľovaniu hradného areálu. Na prácach spojených s plnením ORO sa pod dohľadom SAŽP podieľali členovia Klubu Stromu života "Hadie údolie", ZO SZOPK Krupina, trampskej osady Hadie údolie a množstvo "neorganizovaných" dobrovoľníkov. V roku 1992 bol v tejto súvislosti spracovaný, grantom MŽP SR (Zelený projekt) podporený a realizovaný projekt 5) "Hadie údolie". Ako výrazný negatívny faktor sa ukázalo zarastanie ruderálnou vegetáciou po ukončení pastvy dobytka. Do budúcnosti by bolo potrebné dobudovať informačné stredisko, zabezpečiť poľnohospodárske využívanie TTP a vyhotoviť informačné tabule na lokalite aj v obci. Dnes možno konštatovať, že žiadna z týchto úloh nebola splnená!
Už v tom čase obec Č.Vrbovok navrhla znížiť V.stupeň ochrany na ploche cca 2 ha v podhradí. SAŽP ako odborná organizácia ochrany prírody vyjadrila zásadný nesúhlas, pretože "takto vyčlenené územie by narušilo integritu lokality" a "už teraz je možné vysloviť nesúhlas s činnosťou v tejto ploche, ktorá by ohrozovala NPR Čabraď".
Osobitnou kapitolou v podhradí je objekt bývalej školy, lesovne, ubytovne pastierov (a ďalšie využitie...), ktorý v r.1992-96 prešiel mohutnou, no nedokončenou rekonštrukciou. Keďže o jeho osudoch a možnej budúcnosti by bolo možné napísať osobitný článok, obmedzím sa na konštatovanie, že objekt, ktorý je v majetku Štátnej ochrany prírody SR by mal (a mohol) plniť výhradne úlohy súvisiace s ochranou prírody tejto lokality. A to v súlade s naprojektovaným informačno - vzdelávacím strediskom, terénnou stanicou strážnej služby a výskumným pracoviskom. Zabránilo by sa tak jeho netransparentnému využívaniu, ako to bolo v prípade "Zmluvy o výpožičke" (objektu TS Čabraď) uzavretej medzi ŠOP SR a OcÚ Č.Vrbovok z r.2000.
Zápis zo zatiaľ poslednej revízie PR Čabraď (2003) hovorí o narušovaní územia rybármi a motorkármi a jednou z úloh je preradenie časti rezervácie v podhradí z piateho do druhého stupňa ochrany v rámci spracovania návrhu CHUEV "Litava" pre NATURA 2000.
Dnes a zajtra
Ani slovo o pokračujúcom zarastaní bývalých záhrad a lúk v podhradí, ako aj o tom, že len vďaka prebiehajúcim pamiatkovým zásahom v hradnom areáli a neutíchajúcom nadšení niekoľkých jednotlivcov sa pokračuje aj v presvetľovaní srdca rezervácie. Po poslednej reorganizácii a územnom prerozdelení štátnej ochrany prírody je Čabraď v správe S-CHKO Štiavnické vrchy. Pri všetkej úcte k jej práci sa veľké nádeje vkladali do pripraveného vyhlásenia CHKO Krupinská planina. Žiaľ na jej vyhlásenie zrejme chýba "politická vôľa".
Osobné 15-ročné a sprostredkované 35-ročné sledovanie vývinu chránenej lokality Čabraď ma oprávňuje konštatovať, že nie motorkári, rybári alebo občasní táboriaci výletníci (ktorí objektívne vzaté porušujú zákon o ochrane prírody) sú príčinou zhoršovania prírodných podmienok najvzácnejšieho územia s výskytom batracho a herpetofauny na Slovensku. Nie je potrebné silou-mocou sa brániť turistickému využívaniu údolia, vrátane chráneného územia. Sprístupnenie prírodných a historických zaujímavostí je možné bez prítomnosti pasantných návštevníkov, posilnením rekreačného potenciálu obcí v okolí.
Dejinné príčiny treba hľadať v zániku pôvodnej osady v podhradí, ktorej život a "zdravé, sedliacke" využívanie boli významnými činiteľmi vytvárajúcimi vhodné podmienky pre výskyt plazov. Ochrana prírody, štátna ani dobrovoľná, nedokázala zabezpečiť primeranú náhradu vhodnými manažmentovými zásahmi a okrem toho v určitých obdobiach spoločensko-politickej konštelácie sa zabudnuté Údolie dostalo na okraj akéhokoľvek záujmu všetkých zainteresovaných. Kam sa podeli plamenné vyjadrenia rôznych herpetológov, kto sleduje po rokoch výsledky plnenia úloh ORO? Ako by dopadol v súčasnosti inventarizačný výskum lokality a čo užitočného prinieslo konanie Tábora ochrancov prírody pred niekoľkými rokmi v blízkom Kozom Vrbovku? Komu by prospelo zníženie stupňa ochrany, prípadne úplné zrušenie prírodnej rezervácie z dôvodu zániku predmetu ochrany?
Na tieto otázky neviem odpovedať. Môžem však načrtnúť niektoré spôsoby riešenia. Pri vhodnom naprojektovaní je možné turisticky (agroturisticky) využívať okolie chráneného územia, avšak výhradne bez budovania ubytovacích kapacít, infraštruktúry a vybavenosti. Najťažšie asi bude zabezpečiť vhodný spôsob poľnohospodárskeho obhospodarovania. Osídlenie 1-2 rodinami s primeraným počtom hospodárskych zvierat však nie je nereálne, najmä ak by bolo spojené napr. s výkonom strážnej služby, či plnením manažmentových opatrení a informačných služieb. K tomu by mohlo napomôcť aj vyhlásenie CHKO. Zapálení a pre vec nadšení ľudia so skúsenosťami by sa určite našli, tak ako nie je do budúcnosti problém zabezpečiť výkon praktickej ochrany prírody - kosenie, presvetľovanie, budovanie umelých liahnísk apod.
Zo strany štátnej ochrany prírody stačí spracovať projekt prác a zabezpečiť odborný dohľad. Pri troške dobrej vôle to bude predmetom ďalších jednaní. Lebo na to už tento článok nestačí...
ps - za možnosť nahliadnuť do rezervačnej knihy ďakujem pracovníkom ŠOP SR, S-CHKO Štiavnické vrchy a za vecné pripomienky Ing.J.Burkovskému a ďalším pamätníkom
1) Rozhodnutie Komisie SNR pre kultúru a informácie č.6 zo dňa 25.1V.1967
2) Úprava MK SSR č.64/1984-32 zo dňa 30.4.1984
3) Zámer ORO pre CHN Čabraď, Komisia pre poznávanie a ochranu živočíchov ÚV SZOPK, Herpetologická subkomisia, RNDr.J.Gregor, Ing.J.Haleš, F.Moravec, M.Dolanský a kol., Bratislava 1985
4) Osobitný režim ochrany CHN Čabraď, KÚŠPSOP, RNDr.J.Darola, Ing.J.Burkovský, RNDr.I.Valach, B.Bystrica 1988
5) Projekt "Hadie údolie", Ing.A.Mezei, M.Rybár, B.Bystrica 1992
cit.: Mezei,A., 2003: Kam sa plazí Hadie údolie. Chránené územia Slovenska, 58/2003: 4-6
ilustračné zábery dokumentujúce stav lokality
späť na stránku "ochrana prírody"
späť na index