- základné údaje
- prírodné podmienky
- ochrana územia
- naše aktivity
- a súčasnosť (doplnky, zmeny a novinky)

Chránené nálezisko (CHN) Čabradský hradný vrch bolo vyhlásené Rozhodnutím Komisie SNR pre KaI z 25.apríla 1967 č.6, úprava z 18-11.1967 č.3744/67-osv., uverejnená vo Vestníku MŠ a MkaI, zošit 3 z 31.1.1968.
Pôvodná rozloha 0,59 ha, ochranné pásmo 16,02 ha v katastrálnom území obce Čabradský Vrbovok.
Úpravou MK SSR č.64/1984-32 z 30.apríla 1984 bolo územie rozšírené a vyhlásené CHN Čabraď s celkovou výmerou 141,21 ha.
Vstúpením zákona SNR č.287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 1.1.1995 bola zmenená kategória CHN Čabraď na kategóriu Národná prírodná rezervácia (NPR) s piatym, najprísnejším stupňom ochrany.

Rozkladá sa na Modrokamenských úbočiach Krupinskej planiny, budovaných pyroklastikami andezitov, obtočník v zaklesnutom meandri Litavy so zrúcaninou hradu Čabraď (320 m n.m.) a s výskytom 8 druhov plazov a 9 druhov žiab, na južnom svahu s xerotermofilnou skalnou lesostepou a zriedkavou entomofaunou. Rozšírené CHÚ zasahuje aj do Bzovíckej pahorkatiny (230-385 m n.m.), pričom zaberá porasty bukových, hrabových a drieňových dúbrav.
Napriek legislatívnej ochrane územie prestáva plniť pôvodnú funkciu chráneného náleziska, čo vlastne bolo dôvodom zvýšeného záujmu o lokalitu v r.1983-1985, zadania na vypracovanie osobitného režimu ochrany atď. Dôvod bol jednoduchý - stráca sa predmet ochrany. Po 10 rokoch ochrany došlo k zníženiu druhovej diverzity plazov. Opakovaným nárazovým znečistením vody v Litavici a vytrávením rýb bola vyhubená užovka fŕkaná (Natrix tesselata). Populačná hustota ostatných druhov citeľne poklesla a naďalej klesá. Z obojživelníkov medzi druhy bezprostredne neohrozené patria salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha zelená (Bufo bufo), skokan zelený (Rana esculenta) a skokan hnedý (Rana temporaria). Za ohrozené druhy musíme považovať mloka obyčajného (Trituris vulgaris), rosničku zelenú (Hyla arborea), ropuchu obyčajnú (Bufo bufo) a skokana dlhonohého (Rana dalmatina).



Z plazov bezprostredne ohrozené sú jašterica zelená (Lacerta viridis) a užovka stromová (Elaphe longissima), o poznanie lepšia je zatiaľ situácia v stavoch jašterice múrovej (Lacerta muralis) a užovky obyčajnej (Natrix natrix).
Niekde medzi týmito skupinami sú vzhľadom na súčasný stav populačnej hustoty zaradené druhy slepúch lámavý (Anguis fragilis), jašterica obyčajná (Lacerta agilis) a užovka hladká (Coronella austriaca). Užovka fŕkaná bola vyhubená a krátkonôžka panónska (Ablepharus kitaibelii) nebola hodnoverne dokázaná. (cit. Gregor J., Chránené územia Slovenska, .....) V tejto súvislosti treba poznamenať, že negatívne antropické vplyvy neboli nikdy úplne eliminované (nadmerná pastva, kosenie, znečisťovanie vody, vysoká návštevnosť, záujem teraristov a likvidácia vodných plôch zavážaním odpadkami) a tak negatívne zmeny v druhovej diverzite a početnom zastúpení jednotlivých druhov pokračovali aj v nasledovnom desaťročí.
Na základe uvedených výsledkov prieskumu herpetologickej sekcie bol vypracovaný Osobitný režim ochrany (ORO) CHN Čabraď, ktorý pomáhali napĺňať aj Priatelia Hadieho údolia. Žiaľ, naša činnosť po ôsmych rokoch práce a odpracovaní tisícok brigádnických hodín bez nároku na odmenu nebola nikdy patrične docenená. Po odstránení náletových drevín a presvetlení hradného areálu, čím sa zlepšili podmienky pre život plazov, sa zároveň hrad ukázal aj ľuďom. Komerčné snahy sprístupniť hrad verejnosti a využiť rekreačný potenciál údolia Litavice sú v príkrom rozpore so záujmami ochrany prírody daného územia. To, či v súčasnosti prebiehajúca konzervácia múrov a súbežný archeologický prieskum naďalej degradujú prírodné podmienky samého centra chráneného územia, nie je potvrdené, ani vylúčené. Žiadny výskum (o ktorom by som vedel) nebol v posledných piatich rokoch vykonaný.



V tom čase sme sa rozhodli nepokračovať v čistení hradného areálu a vývoj vegetácie ponechať prirodzenej sukcesii. V roku 1999 vďaka Ugovi došlo k spojeniu síl T.O.Hadie údolie a Združenia Bašta (dnes Rondel) a v prácach na hrade sa pokračuje súbežne s konzervačnými a reštauračnými postupmi.
V roku 2005 sa začali práce na tvorbe Programu starostlivosti o PR Čabraď, čo súvisí aj so zaradením územia "Rieka Litava" do národnej siete chránených území NATURA 2000. Aj v týchto súvislostiach sa podarilo Združeniu Rondel získať v roku 2006 výnimku Krajského úradu ŽP na činnosť v PR Čabraď na obdobie 5 rokov, t.j. do 31.12.2010.
Žiaľ, v poslednom čase stúpa počet návštevníkov, ktorí negatívne zasahujú do prostredia NPR. Jedná sa najmä o miestnu "mládež" z okolitých obcí táboriacu v podhradí alebo priamo na hrade, crossových motorkárov, ktorí jazdia dokonca aj v objekte hradu. Menšie nebezpečenstvo predstavujú spoločenské akcie organizované Obecným úradom Čabradský Vrbovok, pokiaľ sa konajú usmernene v podhradí. Napriek tomu nie je v súčasnej dobe prípustné uvažovať o zmene hraníc rezervácie, rozvoj akýchkoľvek aktivít smerujúcich k využívaniu územia napr. pre agroturistiku, či iné formy cestovného ruchu.
Nech Pán Boh prírode pomáha. Amen.

*) Pozn.: faktografia by mohla byť doplnená a upresnená, keby som mal možnosť preštudovať dostupné materiály sústredené na jednom mieste; niektoré ďalšie súvislosti sú uvedené v priložených článkoch
**) Dojmologická časť tejto stránky je mojím osobným názorom a nemusí korešpondovať s oficiálnym stanoviskom príslušnej odbornej organizácie ochrany prírody.

Literatúra:
Gregor J.: Chránené územia Slovenska, 8/1987, pp 73-76
Klinda J.: Chránené územia prírody v SSR, Obzor, Bratislava 1985