Jednou z dôležitých úloh Štátnej ochrany prírody SR v roku 2004 je aj prehodnotenie národnej sústavy chránených území v  4. a 5. stupni ochrany. V júni sa k tejto problematike uskutočnila v Banskej Bystrici aj konferencia zameraná na stanovenie postupu pri uvedenom prehodnotení.

V súčasnosti jestvujú viaceré problematické územia, v ktorých ustupuje pôvodný predmet ochrany a tak nutne potrebujú aktuálnu inventarizáciu prírodných hodnôt i faktorov ich ohrozenia, následné prehodnotenie ochrany, vyčlenenie ekologicko-funkčných priestorov, spracovanie programu starostlivosti a následnú zonáciu. Medzi takéto patrí aj prírodná rezervácia (PR) Čabraď. V nej sa na jednej strane so zánikom osady v podhradí i zarastaním hradných rozvalín stráca pôvodný predmet ochrany (niektoré druhy plazov), na druhej strane však nedodržiavaním súčasného piateho stupňa ochrany, platiaceho na celej, 141,21 hektárovej výmere, dochádza k ohrozovaniu ďalších cenných, ohrozených i chránených druhov rastlín a živočíchov. Podrobnejšie je tento problém analyzovaný v 58. čísle tohto časopisu (Mezei 2003).

V prvom polroku sa navyše na ŠOP SR obrátila obec Čabradský Vrbovok so žiadosťou o vyňatie podhradia z chráneného územia, alebo zníženie súčasného piateho stupňa ochrany.

PR Čabraď a jej okolie sú navyše navrhovaným územím európskeho významu Rieka Litava (SKUEV 0036). Predstavuje hlboko zaklesnuté údolie rieky Litava so skalnatými svahmi a na ne sa viažúcou pôvodnou xerotermnou vegetáciou a mezofilnými lúkami v údolí.

Preto sa dlhoroční organizátori stretnutí prírodovedcov z Centra ochrany prírody a krajiny ŠOP SR Banská Bystrica a Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene rozhodli tohoročné stretnutie neplánovane uskutočniť práve v Čabradi, hoci jej širšie územie sa stalo predmetom prieskumov aj počas niektorých predošlých stretnutí (napríklad vlaňajšieho Čebovská Bukovina 2003 a Krupinská planina 1998). K organizátorom sa pripojila Správa CHKO Štiavnické vrchy, pretože Čabrad (domáci označujú hrad bez mäkčeňa, hoci oficiálny názov chráneného územia je Čabraď) sa nachádza v jej územnej pôsobnosti.

Z uvedených dôvodov v trochu netradičnom termíne, až v druhej polovici augusta 2004, vyrazila takmer dvadsaťčlenná skupinka zoológov, botanikov i krajinárov “ovoňať” kus histórie, preskúmať "malé hadie kráľovstvo" a spoznať zopár prírodných skvostov na “tajnej lokalite Q". Čitatelia knihy Jiřího Haleša Moji priatelia hady (Haleš 1982) vedia, že uvedený popredný český herpetológ v nej práve takto nazval Čabradský hrad a jeho okolie. Prieskumom sme podrobili aj tzv. hadie údolie Litavy, ktorej tok lemuje ostrohu s hradným vrchom z troch strán.

Mimoriadne potešujúca bola účasť nestora slovenskej chiropterológie i ochrany prírody Krupinskej planiny, jej vynikajúceho znalca a neúnavného propagátora, vzácneho človeka RNDr. Júliusa Vacholda. Tomu ani 86 rôčkov nezabránilo vo výstupe na Čabradský hrad, na ktorom živo diskutoval o pálčivých problémoch ochrany údolia Litavy v minulosti i súčasnosti.

Prieskum húb bol vykonaný na dvoch lokalitách (PR Čabraď a blízke okolie, resp. lokalita Hôrka a blízke okolie). Na prvej bolo zaznamenaných 14 druhov a na druhej celkovo 24 druhov makromycétov. Medzi vzácne druhy môžeme zaradiť hríb Boletus queletii, ktorý sa vzácne vyskytuje v teplomilných listnatých lesoch. Väčšina uvedených druhov patrí ku skupine húb, ktoré sú typické pre teplomilné dúbravy a xerotermné stanovištia. Medzi také patria: Bovista pusilla, Chondrostereum purpureum, Clavicorona pyxidata, Eutypella quaternata, Hymenochaete rubiginosa, Radulomyces molaris, Russula virescens, Xylaria polymorpha.

Botanici sa zamerali na prieskum významných spoločenstiev (biotopov) PR Čabraď. Prakticky v celom území PR, okrem zastavanej časti zrúcaniny a bezprostredného okolia objektov pri úpätí hradu pri rieke Litava, sme zaznamenali výskyt európsky významných biotopov.

Za najvzácnejšie je možno považovať výskyt biotopu Tr2b (6240* - prioritný európsky významný biotop – ďalej len pEVB) – subpanónske travinno-bylinné porasty (zväz Asplenio-Festucion glaucae), pričom najzachovalejšie lokality sú na otvorených miestach pravostranných strání údolia Litavy. Výskyt tohto biotopu (Tr2b) v území PR Čabraď považujeme za jednu z najvýznamnejších lokalít Slovenska. Na výskyt tohto biotopu nadväzujú xerotermné kroviny Kr6 (40A0* - pEVB) a lesné biotopy, a to Ls3.1 – teplomilné submediteránne dubové lesy (91H0* - pEVB) a Ls3.4 dubovo-cerové lesy (91M0 – európsky významný biotop – ďalej len EVB). Uvedené typy biotopov sa striedajú na svahoch pravého brehu Litavy a pokračujú kontinuálne aj mimo územia PR až po obec Plášťovce. Pozoruhodná je práve zachovalosť a veľmi dobrý stav uvedených biotopov v území, predovšetkým stav dubovo-cerových lesov je veľmi významná, pretože podobne zachované porasty tohto biotopu sa na Slovensku prakticky už nevyskytujú. V krovinnom poschodí sme tiež zaznamenali rozsahom významnú populáciu javora tatárskeho (Acer tataricum).

V samotnom alúviu Litavy sa vyskytujú nížinné jednokosné lúky zo zväzu (Arrhenatherion) – Lk1 (6510 - EVB).

Brehové porasty Litavy sú tvorené zachovalými porastami z podzväzu Alnenion glutinoso-incanae – Ls1.3 (91E0* - pEVB).

Na svahoch po ľavej strane Litavy sme zaznamenali výskyt troch lesných biotopov, a to Ls5.1 – bukové kvetnaté lesy (9130 – EVB), Ls2.2 – dubovo-hrabové lesy panónske (EVB) a Ls4 – lipovo-javorové sutinové lesy (9180* - pEVB), ktorý sa vyskytuje miestami po oboch stranách Litavy.

Niektoré extrémne svahy s vystupujúcim skalným podložím je možné tiež zaradiť do biotopu pi5 – pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a bázických substrátoch (6110* - pEVB).

Zoológovia pracovali na prieskume mäkkýšov, rovnokrídlovcov, motýľov, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov, zvlášť netopierov a vydry.

Spoločenstvo mäkkýšov zodpovedá charakteru lokality. V zatienených lesných porastoch v podhradí a pozdĺž rieky Litavy boli v hojnom počte zastúpené lesné druhy, ako napr. Acanthinnula aculeata, Discus perspectivus, Monachoides incarnata, Balea biplicata, Merdigera obscura, Orcula doliolum, Arianta arbustorum, Helix pomatia. Tieto boli doplnené o druhy so širokou ekologickou valenciou Trichia hispida, Punctum pygmaeum a iné. Na otvorených presvetlených miestach v areáli hradu a v jeho okolí bola zistená prítomnosť typického lesostepného druhu Cepaea vindobonensis. Z čeľade Limacidae stojí za zmienku prítomnosť zástupcu typických karpatských druhov Bielzia ceorulans, ktorý bol nájdený vo vlhkom lesnom opade na svahoch hradného brala.

Na malej ploche PR Čabraď a jej kontaktnej zóny sme zistili celkom 30 druhov rovnokrídlovcov a tiež hojne modlivku. Pozornosť si zasluhuje bohatý výskyt sedlovky bronzovej (Ephippiger ephippiger) priamo v porastoch hradných priestorov, ale aj na južných xerotermoch Trnieho Brda, nález vlhkomilného spoločenstva druhov Conocephalus fuscus, Chorthippus montanus a Chrysochraon dispar. Charakteristické a vysoko početné boli xerotermné spoločenstvá s druhmi Calliptamus italicus, Oedipoda caerulescens, Platycleis grisea, Oecanthus pellucens a druhmi rodu Chorthippus .

V sledovanom území sme zistili 32 druhov motýľov (Lepidoptera). Pozornosť si zasluhujú najmä druhy viazané na xerotermné biotopy (napr. Papilio machaon, Iphiclides podalirius, Clossiana dia, Agrynnis paphia, Pandoriana pandora, Brintesia circe) a vlhkomilné biotopy (napr. Apatura iris, Apatura ilia, Nymphalis antiopa). Z druhov európskeho významu sme zistili všeobecne rozšírený druh Callimorpha quadripunctaria.

Z obojživelníkov sme zistili Hyla arborea, Bufo bufo, Bombina variegata, Rana temporaria, Rana dalmatina a vo vodnom toku larvu druhu Salamandra Salamandra, z plazov, ktoré tvoria hlavný predmet ochrany len Lacerta muralis, L. viridis, L. agilis a Natrix natrix. Mimo tohto jedného dňa však v mesiacoch júl – august bola priamo na území rezervácie (areál hradu a podhradie) pozorovaná Coronella austriaca a nájdené dva zvleky Elaphe longissima. (MEZEI in verb. 2004)

Vtáctvo bolo zastúpené pomerne chudobne v typickom augustovom aspekte, kedy sa už v pobrežných formáciách Litavy začal prejavovať ťah. Zistili sme len 37 druhov, z ktorých zaujalo 5 druhov ďatlov, potravné spoločenstvá vtákov na baze (Sambucus nigra), napr. Sylvia atricapilla, S. borin, Phoenicurus ochruros, Erithacus rubecula, Turdus spp. a tri druhy muchárikov.

Z cicavcov sme za prítomnosti nestora slovenských chiropterológov Prof. J. Vacholda objavili v priestoroch hradných pivníc kolóniu 8 podkovárov malých Rhinolophus hipposideros, večer sa odchytili do sietí 2 samce Myotis mystacinus, pozorovali sme plšíka lieskového Muscardinus avellanarius, piskora obyčajného Sorex araneus a stopy kún, svine divej, srny, daniela a muflóna.

Vydra riečna osídľuje takmer celý tok rieky Litava (s výnimkou krenalu), s mimoriadne priaznivými topickými podmienkami (meandrujúci tok s kamenitým až balvanitým dnom a s vyvinutými hustými brehovými porastami) i pomerne hojným výskytom raka riečneho (Astacus astacus), ktorý sa objavuje hojne aj v jej potrave.

Z uvedeného prieskumu vyplýva, že predmetné územie je veľmi hodnotné, čo sa týka výskytu biotopov a predovšetkým stav a zachovalosť týchto biotopov sú na vysokej úrovni. V území sme okrem ojedinelého výskytu agáta bieleho nezaznamenali výskyt žiadneho z inváznych druhov, ktoré prenikajú do chránených území práve prostredníctvom tokov.

Z tohoto dôvodu považujeme ochranu týchto biotopov v území PR za dôležitú a potrebnú napriek tomu, že pôvodný predmet jeho ochrany bol zameraný na plazy.

Na základe výsledkov celkového prieskumu sa javí potreba vyčlenenia priestorov hradného objektu a podhradia z piateho stupňa ochrany a preradenia do nižšieho 2., alebo 3. stupňa. V najvyšších stupňoch ochrany je naďalej potrebné ponechať hlavne xerotermné lesostepi a údolie Litavy s tokom a brehovou vegetáciou a zachovalými lúkami. Pre vylíšenie ekologicko-funkčných priestorov je však potrebné vykonať ďalšie prieskumy, vrátane jarného aspektu.

V rámci podujatia sa dňa 20. augusta 2004 na Obecnom úrade v Čabradskom Vrbovku uskutočnilo aj pracovné stretnutie k problematike PR Čabraď. Zúčastnili sa ho zástupcovia MŽP SR, ŠOP SR Banská Bystrica, COPK Banská Bystrica, Správy CHKO Štiavnické vrchy Banská Štiavnica a Klubu Rondel Zvolen (Združenie pre záchranu Čabradského hradu, www.rondel.sk) . Účastníci sa na ňom vzájomne informovali o nasledovných problémoch, súvisiacich s ochranou, manažmentom a potenciálnymi aktivitami v území PR Čabraď, resp. navrhovanom území európskeho významu Rieka Litava:
- príprava programu starostlivosti a následnej zonácie PR Čabraď a tomu predchádzajúce prírodovedné prieskumy,
- súčasný stav územia a jeho bezprostredného okolia,
- využitie jestvujúceho objektu v majetku ŠOP SR Banská Bystrica,
- zamýšľané aktivity využitia územia zo strany obce Čabradský Vrbovok.

V závere sa dohodli najmä na potrebe ďalšej vzájomnej komunikácie pri riešení problematiky daného územia, predovšetkým v otázkach komplexného využitia podhradia, ktoré je potrebné pripravovať súbežne s prípravou uvedených dokumentov ochrany prírody a krajiny. V záujme toho je potrebné vytvoriť pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov obce Čabradský Vrbovok, ŠOP SR Banská Bystrica, Obvodného úradu životného prostredia Zvolen, Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica a príslušných mimovládnych organizácií pôsobiacich v predmetnom území. Do konca tohto roku by mal byť pracovnou skupinou vypracovaný prvý návrh komplexného obojstranného využitia dotknutého územia.

ŠOP SR Banská Bystrica bude súbežne s tým pokračovať v inventarizácii územia tak, aby bol návrh programu starostlivosti a zonácie PR Čabraď vyhotovený do konca júna 2005. V najbližšom čase by však bolo potrebné realizovať jednoduché opatrenia, smerujúce k zamedzeniu nežiadúcich vplyvov turistickej návštevnosti rezervácie. Kladeniu ohňa, táboreniu, znečisťovaniu prostredia, jazde na terénnych motocykloch apod. môže zabrániť napr. nadštandardné “značenie” rezervácie, umiestnenie upozorňujúcich piktogramov, informačných tabúľ, a tiež lepšia spolupráca ŠOP SR s dobrovoľnými členmi stráže prírody. V neposlednom rade zvýšená pozornosť všetkých zainteresovaných.

Uvedené aktivity môžu napomôcť odkliatiu roky začarovaného a zakliateho malého hadieho kráľovstva. Nuž a celkom na záver vari len oprášime konštatovanie Jirka Haleša z už spomínanej publikácie Moji priatelia hady, ktorým ukončil prvú časť príbehu o Čabradi: “nepodliehajte záchvatom beznádeje a nikdy sa predčasne nevzdávajte, keď ide o ochranu prírody!”

Literatúra:
Haleš, J., 1980: Moji priatelia hady. Mladé letá, Bratislava, 161 s.
Mezei, A., 2003: Kam sa plazí Hadie údolie. Chránené územia Slovenska, 58: 4-6.

          ilustračné zábery dokumentujúce stav lokality
          späť na stránku "ochrana prírody"
          späť na index