Zvadlo na jarný oheň na Mamojkovú prišlo na poslednú chvíľu. Akoby aj nie, keď Masky, duša tejto akcie od jej počiatku, je momentálne za Veľkou mlákou. Kto sa nakoniec ujal role hostiteľa som sa dozvedel až na mieste, ale môžem prezradiť, že to boli hlavne Maskyni rodičia Monika a Maťo (takto známy horolezec Martin Gablík), Morka (T.O.Údolie smrti, PD), T.O.Divá sviňa (ZV) a ďalší kamaráti, ktorí sa podieľali na prípravách, napr. T.S.Čierny (ZV).
Ja som sa takisto na poslednú chvíľu rozhodol, že pôjdem pešo a nie na bicykli, a že pôjdem sám a nie s Haluzom. To všetko "vďaka" zopsutému počasiu. No, nakoniec, čo čakať od nebies, keď sa robí jarný oheň na Mamojkovej ...
Tak som v sobotu ráno hodil na chrbát "uzdu", do žracáku fungl nové Severky a vyrazil. Cesta zo Zvolenskej Slatiny sa mi videla byť príhodnejšia, ako ísť nechutne asfaltovou Sekierskou dolinou. Podľa mapy to nevyzeralo príliš zložito, za Slatinou to strihnúť na juhovýchod lúkami cez dva oblé hrebienky do doliny, ktorá ma dovedie spevnenou cestou až pod sedlo. Potom krátky výšvih a budem tam. Ísť po modrej značke ma vôbec nelákalo - hlavne som sa chcel vyhnúť prudkému stúpaniu na Veľký Korčín a tiež zachádzke skoro až do Kalinky. Prečo sa mi to nakoniec nevyšlo, a cesta mi dala riadne zabrať, je vedľajšie. Napriek nepríjemnému počasiu, dažďu, vetru a rozmočenému terénu sa mi podarilo vidieť zopár pekných vecí.[FOTO]
Na Mamojkovú som dorazil až po druhej popoludní, akurát, keď sa zvolávalo na zahájenie akcie a začiatok hier a súťaží. Viedli ich Monika s Maťom - súťaž družstiev (preťahovanie lanom, beh zviazaných štvoríc a snáď ešte čosi) aj jednotlivcov (niečo, čo Martin nazval "beh Šerpov" alebo tak podobne). Do týchto bojov som sa nezapojil, lebo som sa potreboval dať trochu dokopy a hlavne sa najesť. Ale po ešuse horúcej polievky (ehm, Vifonu ...) a pár hltoch pálenky som urobil aspoň zopár záberov.[FOTO]
Zapaľovanie ohňa viedol Morka a "zúčastnila" sa ho aj Masky, hoci mierne "zamaskovaná". Oheň, akoby na pripomienku čisto dievčenskej osady Lesanky, ktorej Masky od počiatku šerifovala, zapaľovali štyri baby, pričom kamarátka Mafia bola na to patrične hrdá, keďže na vandre nechodí príliš dlho a česť zapaľovať oheň mala po prvý krát v živote. Po tradičnej minúte ticha a uzatvorení kruhu, prečítala Monika mail od Masky. Pôvodný plán - zatelefovať jej od ohňa - stroskotal na mizernom signále. A možno to tak bolo lepšie. Namiesto toho sme sa všetci pochytali za ruky a Impulz obehol kruh. Pre istotu dvakrát, aby vládal preletieť aj cez oceán...[FOTO]
Potom nasledovalo vyhodnotenie súťaží, pričom pre jednotlivcov boli pripravené vyšívané kapsičky - suveníry dovezené až z Nepálu. Odovzdali sa placky, camrátka, odložené pre neskorších víťazov ostali placky za súťaž v speve jednotlivcov a za veselé rozprávanie. Rozbehla sa voľná zábava, ktorej atmosféru mohli ešte nasať aj tí, ktorým povinnosti nedovolili zotrvať na noc. [FOTO] Nôckou docválali na koňoch pozrieť aj dvaja chalani z doliny, ale venovali sme im len nevyhnutnú pozornosť, keďže už boli trochu pod parou. Muzika, spev, debaty okolo ohňa, spolu aj v menších skupinkách, a zrazu sa noc prehupla do svojej druhej polovičky. [FOTO] Postavy okolo ohňa postupne odpadávali a tak aj ja som sa medzi poslednými išiel zavesiť do hamaky. Nad ránom sa poriadne rozfúkalo a tak som sa spokojne pohojdával, hoci bolo dosť chladno.
Ráno ma zobudil smäd, no nechcelo sa mi vyliezť a voda bola ďaleko. Po čase som sa odhodlal a nasledoval obvyklý nedeľný rituál - poldeci, kávička, cigaretka, raňajky, atď. Postupne škrípali zipsy spacákov a odhŕňali sa celty stanov a prístreškov. Strapaté postavičky s opuchnutými očami a zachrípnutými hlasmi sa mátožili k ohňu. Slnko počítalo šteblíky na rebríku od obzoru k zenitu, potom sa ozvala gitara. [FOTO] Nikomu sa nechcelo baliť, a tak dokola šli fľaštičky "poslednej záchrany", pesničky a vtipy. Nakoniec Monika vyhlásila aj súťaž o najlepší vtip, kde bezkonkurenčne zvíťazil kamarát Dyno od Prievidze. Martin dal do kruhu gitaru, aby každý pustil jeden song, na základe čoho udelí placku za spev. Napriek tomu, že Ugo je už doslova držal v zuboch, domov som ju odniesol ja za Šupákovu pesničku "Kopa staníc".
No a potom už nasledovalo len upratanie fleku a povinné, hromadné foto.[FOTO]
