Ver
(dôverné zverenie drevu)
S vervou a vierou
verných Ahasverov
na veraje dverí
chaty v drobnom verši
som verejne veru
(záverom z íveru)
(v zverskom severáku)
iba vyryl: VER, ŽI!
|
. |
Jar je žltá
(prvosienkam, podbeľu, púpave)
To okrové uvoľnenie
divokého kŕču
rozsypalo vôňu masla
z van Goghovej palety
šálka plná lyriky
bleď fermeže na hrču
okrájajú sviežou vlahou
oči a námety
veď tie
minislnká žltej síry patinujú zlato
nevinný je závan farby kože Aziata
citrónový krém nebeskej zeme za to
že smutnému obiliu
perlosivíš vráta
|