keď

pod kvetom divej ruže
v tichom teplom daždi
s myšlienkami na lásku
(veď z nej je taký každý)
nám voňal letný asfalt
(a všade bolo sladko)
a žilo sa tak krásne
a žilo sa tak krátko...

Zaplakal smutný zo zeme
všetko je asi stratené
len malé zrnká polnoci
sú čriepkami pomoci
slastného zabudnutia
P.S. To hviezdy nás doňho
        svojou krásou nútia